Za rastom ekonomiky a cien nehnuteľností nezaostávali v uplynulých rokoch ani radnice a obecné zastupiteľstvá. Tiež si chceli prilepšiť, a tak upravovali sadzobníky daní z nehnuteľností pre občanov a hlavne podnikateľov. Teraz sa zdá, že spolu s ekonomikou a cenami bytov zatiahli za brzdu.
Ešte vlani dane zvyšovali dve tretiny miest a obcí, priemerne ich zdvihli o vyše 13 percent. Ceny bytov sa v krajine zdvojnásobili v priebehu piatich rokov, dane to stihli za štyri. V topo roku ceny naberajú opačný kurz a rast daní sa tiež zastavil.
Stagnácia. Až na výnimky
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Róbert Kičina si myslí, že nepatrné pohyby sadzieb v mestách súvisia pravdepodobne s prechodom na novú menu a so zaokrúhľovaním. Tri štvrtiny sledovaných miest sadzby zaoblili smerom nadol. V roku 2009 sa výška daní z nehnuteľností v 84 sledovaných lokalitách (okresné mestá plus mestské časti Bratislavy) oproti minulému roku zvýšila v priemere o necelého pol percenta. Prieskum PAS uvádza, že osem miest sadzby nemenilo vôbec a v ďalších päťdesiatich sa dane z nehnuteľností menili v porovnaní s predchádzajúcim rokom o menej ako jedno percento.
Najviac ubrali z platobných výmerov poslanci v Trenčíne, Bardejove a Tvrdošíne. Patria medzi dvanásť okresných miest, kde sa sadzby daní znižovali. Na opačnej strane sa ocitlo štrnásť miest. Najviac, o pätinu, pridali v Považskej Bystrici. A s dvojcifernými percentuálnymi prírastkami musia rátať i v Lučenci a Sobranciach. Napriek tomu sú tieto mestá stále pod celoslovenským priemerom a Sobrance zostávajú mestom s druhým najnižším daňovým zaťažením.
Januárový strašiak
Koniec januára zvykne byť pre čerstvých vlastníkov nehnuteľností postrachom. Ak v predchádzajúcom roku kúpili, zdedili či dostali do daru byt, dom alebo pozemok, musia to priznať. A to znamená naštudovať si všeobecné záväzné nariadenia miest a obcí, nájsť správnu sadzbu, vypočítať si daň a tlačivá včas doručiť príslušným úradom. A čakať, či sa výpočet potvrdí aj v platobnom výmere, ktorý obce zašlú v nasledujúcich dvoch či troch mesiacoch.
Neexistuje jednoduchšie riešenie? Možnosti tu sú. Napríklad zriadenie internetovej stránky s jednoduchým softvérovým riešením, kde by daňovník zadal číslo listu vlastníctva a automaticky by sa mu zobrazila presná suma na zaplatenie a vyplnilo daňové priznanie.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) si pri elektronizácii služieb vo verejnej správe veľa sľubuje od eurofondov. Riešenia pokrývajúce aj oblasť platenia daní z nehnuteľností umožnia najmä projekty realizované v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, myslí si výkonný podpredseda združenia Milan Muška. Väčšina miest bude podľa neho budovať vlastné informačné systémy, menšie mestá a obce budú mať možnosť zapojiť sa do centrálneho riešenia v rámci národného projektu.
Uvažuje sa aj o vybudovaní centrálneho prístupu občana k službám prostredníctvom jednotnej vstupnej brány. Portál, takzvané Dátové centrum obcí a miest (D-COM), má ambíciu byť jedným z miest centrálneho prístupu občana k službám. Mal by ho po zadaní požiadavky navigovať správnym smerom a na správne miesto až po vybavenie žiadosti. No ide o hudbu budúcnosti.
Kto, kde, ako
Zatiaľ sa musia platitelia daní zahĺbiť do nariadení obcí a pokúsiť sa v nich nájsť ten správny druh dane. Osobitne sa zdaňujú stavebné pozemky, byty, stavby určené na bývanie (teda rodinné domy). Osobitné sadzby sa týkajú podnikateľov.
Porovnanie jednotlivých sadzieb v rôznych mestách môže byť zaujímavý exkurz do rozhodovania mestských a obecných poslancov. Napríklad dane zo stavebných pozemkov. Suverénne najviac „oholí“ ich majiteľov mesto Skalica (1,33 € za štvorcový meter), nasledované Novým Mestom nad Váhom (0,79 €). Až za nimi sú všetky bratislavské mestské časti.
No celkovo sa slovenskí stavebníci môžu tešiť, tento druh dane zaznamenal najvýraznejší medziročný pokles. V priemere o takmer osem percent na 0,3 eura za štvorcový meter. Niekde sadzby znižovali priam extrémne, napríklad v Trenčíne o 85 percent. Výrazný, vyše polovičný pokles zaznamenala aj Senica, napriek tomu patrí v týchto daniach stále medzi najdrahšie slovenské mestá.
Rozdielne trendy vidno i pri dani pre vlastníkov rodinných domov. Kým v Prešove ju znížili o 16 percent, v Lučenci a Piešťanoch narástla o pätinu. Kúpeľné mesto Piešťany sa tak katapultovalo na čelo rebríčka. Prečo taká zmena? Lebo to tak schválili poslanci v mestskom zastupiteľstve, odpovedá na otázku TRENDU zamestnankyňa mestského úradu. Vedúci útvaru správy daní v Považskej Bystrici Anton Martaus zasa zdôvodňuje 150-percentný nárast dane z rekreačných stavieb tým, že mesto sa chcelo vyrovnať slovenskému priemeru i okolitým mestám.
Aby aj firmy platili
Pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikateľov, PAS zaznamenala nepatrné nárasty priemernej výšky dane za priemyselné stavby a dane za stavby na ostatné podnikanie. V priemere stúpli zhruba o percento. Práve tieto dva typy majú spomedzi všetkých daní z nehnuteľností najvyššie sadzby a v minulých rokoch zaznamenali najprudší nárast. Teraz sa ich odvážili zdvihnúť v Považskej Bystrici, Lučenci, Ilave či Púchove.
Naopak, život podnikateľom sa prostredníctvom zdanenia nebytových priestorov na podnikanie snažia uľahčiť radnice v Piešťanoch, Bardejove a Myjave. Opačným smerom sa vybrala napríklad Šaľa či Bánovce. Mária Ďurinová, ktorá má na starosti dane a poplatky v Bánovciach, tvrdí, že zvyšovali len v dvoch kategóriách. Pri nebytových priestoroch preto, že „ich nie je veľa a aby aj podnikatelia niečo platili“. V meste chcú na budúci rok ešte upravovať výšku vzhľadom na „kostrbaté“ sadzby pri prechode na euro.
Podnikateľ, ktorý pre svoj biznis potrebuje pozemok s rozlohou 1 500 štvorcových metrov a tisícmetrovú výrobnú halu, by za tieto nehnuteľnosti v roku 2009 zaplatil najnižšiu daň v Gelnici (680 €). Naopak, v Rimavskej Sobote by ho to stálo takmer šesťnásobne viac.
Ilustračné foto - Flickr
