S rastúcimi cenami nehnuteľností vo väčšine kútov Slovenska stúpa aj chuť radníc viac zdaňovať svojich občanov a firmy. Hoci daňové príjmy z nehnuteľností netvoria podstatnú časť mestských pokladníc, zo stavebného boomu si chce utrhnúť svoju časť koláča aj verejná správa. Zatiaľ čo ceny bytov sa zdvojnásobili v priebehu piatich rokov, daniam z nehnuteľností na to stačili štyri roky.
Zonácia? Ako kde
Za rok 2007 územné samosprávy vybrali na dani z nehnuteľnosti spolu zhruba 6,9 miliardy korún. Tento rok by to malo byť podľa predpokladov ministerstva financií o 150 miliónov korún viac. Výnos miestnych daní tvorí menej ako 15 percent celkových príjmov samospráv na Slovensku. Najviac z nich plynie práve z nehnuteľností (ich podiel na celkových príjmoch tvorí osem percent). Podľa analytika Konzervatívneho inštitútu Dušana Slobodu ide o sumy, ktoré by mestá vedeli hravo ušetriť efektívnejšou správou a využívaním transparentných foriem predaja svojho majetku.
Najviac radosti zo zvyšujúcich sa príjmov z daní majú, pochopiteľne, najväčšie obce, pričom objem začína byť zaujímavý už od štvortisícovej hranice počtu obyvateľov. Hlavne v prípade blízkosti väčších miest sa aj v takýchto sídlach rozbehla naplno výstavba rodinných či bytových domov, ale i priemyselných objektov. Stačí sa rozhliadnuť v okolí Bratislavy. Napríklad obyvatelia a firmy v Šamoríne zaplatili vlani do mestskej pokladnice spolu viac ako desať miliónov korún. Rok predtým to bolo o zhruba 850-tisíc korún menej, pritom dane sa nezvyšovali.
No s tým alebo s jednoduchým zvyšovaním sadzieb sa radnice prestávajú uspokojovať. Častejšie prichádzajú s nápadmi odstupňovať sadzby daní podľa jednotlivých častí miest. Takéto rozdelenie zaviedli medzičasom vo väčšine krajských miest.
Zatiaľ čo majiteľ bytu v bratislavských okrajových častiach Záhorská Bystrica alebo Lamač zaplatí deväť korún za každý štvorec, v Ružinove, Novom Meste, vo Vrakuni to je desať a v centre dvanásť korún.
Rovnako tri územné kategórie – centrum, jeho okolie a okraj vytvorili aj v Košiciach. Z jednotlivých druhov daní sa rozdiely v metropole východu najviac prejavujú pri podnikateľských stavbách a nebytových priestoroch na podnikanie.
Rôzny meter pri zdaňovaní pozemkov používa Trnava. Najviac to môžu pociťovať majitelia nezastavaných pozemkov určených v územnom pláne na zastavanie a v centrálnej mestskej zóne. Iná výška je v katastrálnom území Trnavy a Modranky stanovená aj pre byty.
Nitra rozlišuje pri dani z poľnohospodárskych pozemkov podľa katastrálnych častí, v Žiline si priplatia podnikatelia pri dani z nebytových priestorov 70 korún za meter, ak vlastnia objekty na námestí a v jeho blízkosti. Majitelia bytových stavieb v okrajových častiach Prešova zaplatia o dve koruny za štvorcový meter menej.
Zabudnutá rovná daň
Rovnaké sadzby všetkých daní na celom území mesta platia v súčasnosti z krajských miest len obyvatelia Banskej Bystrice a Trenčína. A v prvom prípade to tak pravdepodobne už dlho nezostane.
Primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor sa netají zámerom odlíšiť sadzby dane z nehnuteľností v centrálnej časti od okrajových štvrtí. Zonáciu chcelo mesto zaviesť už v tomto roku, no jej návrh zatiaľ neexistuje. Nebol ešte stanovený ani definitívny kľúč. „Mesto má ambíciu diferencovať ich výšku, zatiaľ je návrh len v štádiu plánovania,“ odpovedala na otázku TRENDU banskobystrická radnica. A zdôvodnenie tohto zámeru? Nielen ekonomické dôvody, ale i cieľ motivovať podnikateľov z okrajových častí mesta, aby bolo pre nich zaujímavé uspokojovať potreby občanov prevádzkami nielen v centre, ale i na periférii. Finančný efekt nie je podstatný, no vyššie výnosy z výberu dane chce mesto investovať do rozvoja okrajových častí, píše radnica.
Zvýhodniť zóny, o ktoré nie je až taký záujem zo strany podnikateľov, napríklad pre chýbajúcu kanalizáciu, chce aj primátor Prešova Pavel Hagyari. Navyše pridáva argument o sadzbách daní z nehnuteľností, ktoré neodzrkadľovali ceny realít. „Keď porovnávame ceny nehnuteľností, ktoré vzrástli v Prešove za posledné tri roky aj o sto percent, a keď si uvedomíme nárast cien ropy i mzdových nákladov, tak ich výška nebola adekvátna,“ uviedol primátor pred časom pre denník Sme.
Medzi mestá, ktoré neuvažujú selektívne zdaňovať obyvateľov a firmy na svojom území, patrí Trenčín. Podľa stanoviska mestského úradu by totiž bolo veľmi ťažké určiť, kde sú presne hranice územia, ktoré by malo byť zaťažené vyššou sadzbou dane, pretože poskytuje obyvateľom nejakú vyššiu pridanú hodnotu. Primátor Branislav Celler považuje podobné odstupňovanie za nespravodlivé.
Zákon o miestnych daniach podľa D. Slobodu úplne zbytočne rozlišuje, či v predmete dane ide o pozemky, stavby, byty alebo nebytové priestory. Ak sa pri miestnych daniach argumentuje spravodlivosťou, tak ako spravodlivá by sa mohla javiť „rovná“ miestna daň – teda daň za štvorcový meter – a to bez ohľadu na to, o aký typ pozemku (záhrada, zastavaná plocha, vinica alebo iný) ide, či na aký účel daňovník svoje vlastníctvo užíva, hovorí. V prípade, že by všetci majitelia platili rovnú miestnu daň, bolo by pre samosprávu oveľa ťažšie dane zvyšovať, keďže by si tak pohnevala veľkú masu daňovníkov naraz. I preto sa podľa neho v súčasnosti viac zvyšujú miestne dane pre podnikateľov, ktorým vyššie dane navyše mnohí spoluobčania „doprajú“.
Podnikatelia to schytali
V tomto roku zvyšovali sadzby dane z pozemkov, stavieb a bytov dve tretiny okresných miest, nezmenené ostali v 25 mestách (takmer tretina). Len v piatich sa ich predstavitelia odhodlali k zníženiu. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska sa celkovo zvýšili sadzby v priemere o vyše 13 percent.
Zdá sa, že slovenské samosprávy si z daňovej reformy príklad neberú. „Namiesto nižších sadzieb miestnych daní sme vo väčšine miest svedkami ich nárastu. A namiesto jednoduchého transparentného daňového systému mestá schvaľujú rôzne výnimky v podobe úľav, oslobodení či znížení miestnych daní pre vybrané lokality, daňovníkov či podľa účelu,“ tvrdí analytik Dušan Sloboda.
Samosprávy akoby chceli dobehnúť vlaňajšok, keď si pre komunálne voľby nedovolili provokovať voličov a sadzby nemenili. Najviac si to neskôr odniesli podnikatelia. Tým mestá naparili za vlastníctvo obchodných miest a objektov služieb o dve pätiny viac ako vlani. Hlbšie do vreciek siahnu aj majitelia priemyselných stavieb. Súkromník s pozemkom s výmerou 1 500 štvorcových metrov a desaťárovou halou zaplatí najnižšiu daň v Gelnici (vyše 20-tisíc korún), Medzilaborciach a Svidníku. Najviac si vypýtajú úrady v Rimavskej Sobote (viac ako 120-tisíc korún), Žiari nad Hronom a Bratislave. Hlavné mesto tento rok dane nezvyšovalo. Primátor Andrej Ďurkovský chce využívať vnútorné rezervy mesta a nezaťažovať bežných ľudí, ale skôr investorov.
Gelnica a Medzilaborce patria spolu so Sobrancami medzi najústretovejšie voči vlastníkom bytov. Tí zaplatia za štvorcový meter nehnuteľnosti dve koruny. Na druhej strane rebríčka sa, samozrejme, umiestňujú najväčšie mestá na čele s Košicami (12 Sk/m2), Bratislavou (9 – 10 Sk/m2) a Prešovom (8 Sk/m2). Majitelia bytov v Senici a vo Veľkom Krtíši zaplatia tento rok dvojnásobne vyššiu daň.
Zvláštne dane (nielen) v Zavare
Vydať nariadenie stanovujúce výšku daní nie je jediný spôsob, ako získať do obecnej kasy viac peňazí. Najjednoduchšie sa dostáva od tých, ktorí majú veľa. Teda investorov. Dary pre obec vo forme nového chodníka alebo zasadenia stromov v parku už pritom nestačia. Starostovia či primátori by radšej videli peniaze na nové cesty, križovatky, osvetlenie.
Takéto príbehy sa odohrávajú v mnohých slovenských mestách a obciach. Napríklad v Zavare pri Trnave. Hluk, zničené cesty a smog. To sú iba niektoré aspekty už fungujúcich priemyselných areálov, ktoré spomína poslankyňa miestneho zastupiteľstva Eleonóra Malovcová. Hovorí, že v obci sú už poučení zo sľubov etablovaných investorov, ktoré neboli splnené. Možno preto, že neboli na papieri. Preto si už teraz investorov v Zavare zaväzujú písomne.
Do rany prišla talianska firma Imest Green, ktorá tu vlastní sedem hektárov poľnohospodárskej pôdy. Miestne zastupiteľstvo najprv nepovolilo prevod pôdy patriacej tejto spoločnosti z poľnohospodárskej na priemyselnú. Na druhý pokus podmienili poslanci kladné vyjadrenie „dotáciou“ vo výške sedem miliónov korún. „Pri pozemku s rozlohou vyše sedem hektárov a pri ktorom takmer všetka pôda naokolo je už priemyselná, to tvorí milión korún na hektár,“ ráta prokurista spoločnosti Mikuláš Mikus. A to iba za zmenu zaradenia v územnom pláne. Obec tak zároveň akoby predbiehala i účinnosť chystaného zákona, ktorý by mal opäť zaviesť poplatky 126798>za zmenu preradenia pôdy z poľnohospodárskej na iný účel. V tom prípade bude platiť investor podľa bonity pôdy poplatky až do 500 korún za štvorcový meter. No tieto peniaze už pôjdu do štátnej kasy.
V tomto prípade by mali byť financie využité na stavbu kruhovej križovatky v obci. Aj keď investor bude sídliť mimo obce a vozidlá využívajúce budúci logistický park touto križovatkou jazdiť nebudú. Mali by jazdiť smerom od obce – na diaľnicu.
Starosta Zavaru Rudolf Baroš hovorí, že obec si peniaze od investorov nepýta, oni ich ponúkajú sami. Pravda je, že konkrétnu sumu navrhla obec. Investor sa zatiaľ rozhodol nestavať.
Ilustračné foto - Vlado Benko a Profimedia.cz
