Realitné fondy sú pre investorov atraktívnym nástrojom na diverzifikáciu svojho portfólia. Ich aktíva prekonali na Slovensku hranicu 2,7 miliardy eur a v súčasnosti tvoria približne jednu štvrtinu celkového objemu podielových fondov. Mnohí analytici sa zhodujú, že ich popularita medzi obyvateľmi Slovenska rastie. Ponúkajú možnosť vstúpiť na trh s realitami aj ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť kúpu vlastného bytu či domu.
„Realitné fondy sú často vnímané ako stabilnejšia investícia v porovnaní s akciami či dlhopismi. Ceny nehnuteľností sú menej volatilné, a preto môže tento rast odrážať neistotu v iných segmentoch trhu. Treba však dodať, že segment nehnuteľností určite nie je bez rizika a pred každou investíciou je nevyhnutné zvážiť všetky faktory, ktoré ju môžu ovplyvniť,“ uviedol investičný analytik spoločnosti FinGO.sk Jakub Nagy.
Za jednu z hlavných výhod považuje ochranu hodnoty peňazí v obdobiach inflácie, keďže výnosy z prenájmu podľa neho zvyčajne rastú spolu so stúpajúcou cenovou hladinou. Na túto skutočnosť upriamila pozornosť aj analytička WOOD & Company Eva Sadovská, podľa ktorej sa v dlhodobom horizonte výnosy realitných fondov nachádzajú dokonca nad úrovňou inflácie. Pre porovnanie vyčíslila, že kým od začiatku roka 2017 do konca roka 2021 ceny tovarov a služieb vzrástli o vyše 15 percent, kumulovaný výnos realitných fondov dosiahol takmer 20 percent.
Keďže v prípade realitných fondov ide o stabilnejšie a menej rizikové investovanie, preferovať by ho mali podľa Nagyho najmä konzervatívni investori, akými sú v mnohých prípadoch práve obyvatelia Slovenska.
To, že nehnuteľnosti sú obľúbeným investičným nástrojom obyvateľov SR, potvrdil tiež analytik finančných trhov Portu Marek Malina. „Pri domácich realitných fondoch je lákadlom aj fakt, že vlastnia konkrétne projekty, ktoré investori často poznajú a môžu si ich 'ohmatať'. Z týchto dôvodov môžu byť pre mnohých zaujímavejšie než napríklad termínované vklady,“ vysvetlil Malina.
Na druhej strane investičný a úverový analytik SwissLife Select Pavel Škriniar podotkol, že niektorí ľudia vkladajú peniaze do realitných fondov s mylnou domnienkou, že im prinesú rovnaký zisk, aký by im prinieslo investovanie do bytov a domov. Doterajší vývoj však podľa Škriniara ukazuje, že to tak nie je a realitné fondy považuje za vhodný doplnok do investičného majetku, avšak neodporúča investovať výlučne iba do nich. Malina taktiež skonštatoval, že realitné fondy sú vhodné ako nástroj pre diverzifikáciu a teda rozloženie rizika pri investovaní.
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upriamil pozornosť na to, že napriek tomu, že objem aktív v realitných fondoch vzrástol, ich podiel na celkovom objeme investícií v posledných rokoch klesal. „Za poklesom môžeme vidieť predovšetkým dva faktory, a to nižšie výnosy v porovnaní s akciovými fondmi a tiež odvážnejšie investovanie Slovákov, ktorí v stále väčšej miere investujú do akciových fondov. Keď sa pozrieme na čisté predaje realitných fondov v posledných rokoch, až na niektoré výnimky sa pohybujú výrazne pod akciovými fondmi. Mnohokrát dokonca objemy nových investícií do realitných fondov prekonávajú aj dlhopisové fondy,“ priblížil.
Búlik dodal, že obyvatelia Slovenska postupne odchádzajú od dlhodobo preferovaných riešení v podobe zmiešaných a realitných fondov a preferujú akciové fondy, najmä mladší investori, alebo dlhopisové fondy, ktoré podľa analytika uprednostňuje časť ľudí s averziou voči riziku alebo krátkym investičným horizontom. Búlik v porovnaní s ostatnými odborníkmi očakáva, že podiel majetku investovaného v realitných fondom bude ďalej nasledovať spomínaný trend a teda, že bude pomaly klesať.
Ďalšie dôležité správy
