Zelené budovy majú pozitívne vplývať na výkon ľudí v nich, ale aj na svoje okolie

Až dve tretiny rezidenčných domov v EÚ sú staršie než 40 rokov, hovorí štúdia Healthy Home Barometer z roku 2018. Navyše, deväť z desiatich týchto budov sa bude využívať ešte aj v roku 2050. Aj preto sa musia renovovať a najlepšie tak, aby sa zvýšila ich udržateľnosť. Tá sa meria v ich dopade na životné prostredie v podstate od prvého nákresu projektu až po dennú prevádzku.

„Zelená budova by mala byť navrhnutá v súlade s lokálnymi klimatickými podmienkami a byť schopná adresovať zmeny počas prevádzky v reálnom čase, aby sa zabezpečila jej energetická efektívnosť a minimalizovali emisie,“ uvádza Filip Gulan, manažér rozvoja projektov developerskej firmy Corwin.

Súvislosť so zdravím

Staré budovy často negatívne vplývajú na zdravie človeka. „Ľudia potom míňajú viac peňazí na svoje zdravie, ako by museli v udržateľnej budove,“ povedala nedávno v rozhovore pre TREND Hana Ovesná, výkonná riaditeľka Slovenskej komory pre zelené budovy. Podľa nej by udržateľná budova mala mať pozitívny vplyv nielen na ľudí v jej vnútri, ale aj na svoje okolie aj na klímu.

Zdravé vnútorné prostredie je definované viacerými faktormi, ako tepelný komfort, ventilácia, kvalita svetla, akustika. Nie je to len o tom, či mať alebo nemať klimatizáciu.

Podľa odborníkov by klimatizácia mala byť vždy tým posledným riešením pri zabezpečovaní tepelnej pohody v zelených budovách. Ideálne je vždy začať správnym návrhom dispozície budovy na svetové strany, veľkosťou presklených plôch a tieniacich konštrukcií.

„Udržateľné budovy sú energeticky nenáročné, ideálne vyrábajú viac energie než spotrebujú, sú postavené z bezpečných a prírodných materiálov a pri ich užívaní sa kladie vysoký dôraz na ochranu zdravia používateľov,“ vysvetľuje Richard Paksi, analytik občianskeho združenia Budovy pre budúcnosť.