Na fasáde budovy prirovnávanej k váze použili sedem druhov skla, zaobleného na nárožiach. Cez deň je priesvitná, odráža vápencový bathský kameň neoklasicistickej budovy, v noci svieti – „ako lampión“, poznamenal denník The Guardian.
„Nie je to sklo v bežnom ponímaní, skôr akoby alabaster,“ podčiarkol autor Steven Holl. „Alebo akoby japonská papierová stena šódži“.
The Maggie's Centre Barts Zdroj: Mack Associates
Pestrofarebné vsuvky v bielej fasáde evokuje diela Pieta Mondriana. Jej 470 štvorcových metrov členia rady obdĺžnikových pásov širokých deväťdesiat centimetrov v oceľových rámoch zoradené v pravidelnej rytmike. Na jednom z nároží sa pásy prispôsobujú sklonu schodiska.
Farebnými vzormi nadviazal Steven Holl na stredoveké počiatky nemocnice – inšpirovali ho dobové notové značky neomy (pozrite si video). Premenlivé tiene dielcov dopadajúce na podlahu a na steny dotvárajú interiér. Farebné panely vložili medzi vrstvy okaluxového mliečneho skla v medzere dvojitého štandardne bieleho a priehľadného zasklenia.
The Maggie's Centre Barts Zdroj: Iwan Baan
Štruktúrou prirovnal budovu k nádobám vloženým do seba, s vonkajšou sklenou a vnútornou z bambusových stien teplej medovej farby. Z tohto dreva skonštruovali aj široké schodisko v átriu, sú z neho aj dvere s elegantnými bronzovými kľučkami.
Priehľadná časť fasády zvýrazňuje hlavný vstup. Alternatívny vchod od západu vedie zo záhrady pri gotickom Menšom kostole svätého Bartolomeja (St Bartholomew-the-Less).
The Maggie's Centre Barts Zdroj: Iwan Baan
The Maggie's Centre Barts Zdroj: NAARO
Pri oboch vstupoch sa pavilón dotýka krídla prístavby (James Gibbs, 1769) nezachovaného nemocničného komplexu zo sedemnásteho storočia.
V krídle je pamiatkové schodište s freskami Williama Hogartha, z ktorého sa vchádza do Veľkej sály (pozrite si foto). Realizácia projektu autora uznávaného okrem iného práve za budovy v prostredí pamiatkových objektov, bola komplikovaná.
Po jeho schválení Komisiou historických budov a pamiatok pre Anglicko vyvolali odporcovia zo združenia Priateľov Veľkej sály ostrú diskusiu. Viedla k súdnym sporom, presadzovali vytvorenie nového projektu od britského architekta. Keď sa po troch rokoch začal realizovať projekt Stevena Holla (2015), onedlho ho pozastavili nálezy zvyškov troch stredovekých budov a piatich rímskych hrobov.
The Maggie's Centre Barts Zdroj: NAARO
Sieť verejných poradenských Magginých centier pre trpiacich na onkologické ochorenia vzniká po roku 1995 pri nemocniciach britských národných zdravotných služieb so špecializovanými jednotkami, ale aj v zahraničí (Hongkong, Tokio, chystá sa v Barcelone).
Založil ich teoretik postmodernistickej architektúry a krajinný architekt Charles Alexander Jencks, ktorý centrum pomenoval podľa manželky postihnutej touto chorobou. Prezidentkou charitatívnej organizácie sa stala Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu, manželka princa Charlesa.
The Maggie's Centre Barts Zdroj: NAARO
Autormi centier bývajú špičkoví svetoví architekti. Glasgowské centrum (2002) vytvorilo OMA, projekt pre Dundee (2003) a Hongkong (2013) zverili Frankovi Gehrymu, jednému z hlavných podporovateľov organizácie. Zaha Hadid vytvorila centrum v Kirkcaldy (2006), Rogers Stirk Harbour + Partners v londýnskom Charing Cross Hospital (2008), Snøhetta v Aberdeene (2013) a Foster + Partners v Manchestri (2016).
Minulý mesiac centrum oznámilo, že na pavilóne v nemocnici Royal Free hospital v londýnskom Hampsteade pracuje Daniel Libeskind.
