Miesto, kde neprekvapí krikľavo ružová fasáda, lákajúca na lacný tovar, kde pri automaticky zrýchlenom kroku treba kľučkovať medzi tínedžermi s jednoeurovou pizzou v ruke a kde si po polnoci treba dávať pozor na prípadnú zatúlanú päsť. Najznámejšia slovenská ulica dlho ašpiruje na zmienku v turistických sprievodcoch ako tip pre vyznávačov bizarného urbánneho štýlu.
Ale: „Aká je skutočná Obchodná?“ Takto znel názov podujatia, ktoré minulý týždeň zorganizovalo občianske združenie Obchodná ulica a okolie. V položenej otázke cítiť jasný postoj – odmietnutie akceptovať zažitý negatívny obraz z úvodu a zároveň spoločným úsilím čeliť existujúcim problémom.
Občianska platforma Obchodná ulica a okolie, ktorá združuje prevádzkarov a majiteľov budov, sa začala rozvíjať už v roku 2012. V agende má riešenie položiek vizuálneho smogu, zelene, poriadku, ale aj klesajúcich tržieb, odchádzajúcich prevádzok, kriminality či celkovo sa znižujúcej konkurencieschopnosti.
„Chceme Obchodnú ulicu ako miesto pobytu, nie ulicu, ktorou sa iba prechádza,“ znie jeden z hlavných cieľov združenia. Kontextom je tu presvedčenie, že zlepšenie verejného priestoru sa prejaví aj na kondícii lokálnych prevádzok a na záujme obyvateľov zdržiavať sa v centre mesta.
Architekt sociológ
Otázka „Aká je skutočná Obchodná?“ aktuálne nadobudla nový rozmer. A to vďaka londýnsko-slovenskému architektonickému štúdiu Marko & Placemakers, ktorý s občianskou iniciatívou okolo Obchodnej spolupracuje. Vypracovali totiž socio-ekonomickú profilovú štúdiu ulice, ktorá môže byť jedným z kľúčov k nakopnutiu jej progresu. Kvantitatívny i kvalitatívny zber dát prebehol prostredníctvom individuálnych rozhovorov s vyše stovkou miestnych prevádzkarov.
To, že urbanisti dnes už nekreslia len čiary po papieroch, ale využívajú aj sociologické metódy, nie je výmyslom ľudí okolo Igora Marka. Na vylepšenie existujúceho mestského priestoru totiž nestačí len niekde priliať cisternu betónu alebo rozostaviť kvetináče. Určenie problémových bodov či naopak pozitívneho potenciálu si vyžaduje pochopenie celkového obrazu mestskej lokality, ktorý do veľkej miery vytvárajú socio-ekonomické vzťahy či osobné mikro príbehy zúčastnených ľudí.
Obchodná ulica v súčasnosti Zdroj: TREND Reality
Marko & Placemakers už majú v tomto smere skúsenosti z ekonomického prieskumu londýnskych štvrtí Hackney Wick a Stratfrod. Bratislavská štúdia kombinuje skúsenosti a postrehy lokálnych prevádzkarov a prehľadné grafy týkajúce sa vývinu tržieb, otváracích hodín, charakteristiky zákazníkov či fluktuácie podnikov a obchodov.
Kľúčový príspevok ku otázke „Aké je skutočná Obchodná?“ je však už vo výpočte a kategorizácii existujúcich prevádzok. Tu sa ukazuje jednak široké spektrum ponuky a tiež fakt, že vyše polovica „biznisov“ je nezávislá, čiže nie je súčasťou reťazcov a globálnych značiek. V tom autori štúdie rozoznávajú zásadný potenciál Obchodnej ulice voči nákupným centrám na periférii, kam sa prúdenie konzumentov dnes odkláňa. V centre mesta teda existuje alternatíva voči obsahovej unifikovanosti shopping mallov, ktorá je zároveň sústredená na jednom mieste.
„Človek nemusí opustiť Obchodnú ulicu a nájde tu všetko,“ hovorí členka urbanisticko-konzultantského tímu Milota Sidorová. Vzniknutá štúdia pritom upozorňuje na fakt, že doposiaľ bola rozmanitosť ponuky Obchodnej verejnosťou vnímaná skôr negatívne a to na spôsob lacnej estrády Ein Kessel Buntes. Súvisí to s tým, že pozornosť na malom priestore priťahuje ten, kto vizuálne najviac kričí.
„Problém je potom v tom, že hodnotnejšie prevádzky nie sú až také viditeľné a hoci majú stálych zákazníkov, potrebovali by ich viac,“ vysvetľuje M. Sidorová. A dodáva, že zaujímavé aktivity sa koncentrujú v dvoroch, kde by návštevníci mohli tráviť aj viac času. „Len je potrebné o tom vedieť,“ tvrdí.
Z tohto poznania sa odvíjajú námety na vylepšovaciu činnosť. Jednak je to informačný dizajn komunikujúci ponuku ulice a to formou digitálnej či online mapy alebo nejakého outdoorového riešenia na mieste. Zároveň je to budovanie jednotného brandu ulice a jej identity, s ktorou sa ľudia naučia spájať pozitívne predstavy a odložia tie katastrofické z minulosti.
Opraviť štvrť
Zdalo by sa, že keď je pomenovaný problém a existujú nástrely možných riešení, stačí všetko vytlačiť a doručiť na príslušnú správu mestskej časti. Môže sa však ľahko stať, že žiadosť tam len zožltne alebo bude odmietnutá s odôvodnením, že nie sú financie.
Práve z tohto dôvodu sa množstvo vznikajúcich mestských iniciatív spolieha na vlastné sily a radšej sa do práce púšťajú vlastnými hlavami a rukami. V prípade komplexnejších urbánnych celkov, ako je to napríklad aj pri Obchodnej a jej okolí, to však nemusí byť až také jednoduché. Preto sa objavili sofistikovanejšie prístupy.
Koncept s názvom Business improvement district (BID) má korene v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Prvé projekty vznikli v Kanade a v USA, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta. Podnetom na vznik BID sú vnímané problémy v rámci mestského územia, na ktorom sa nachádzajú obchodné prevádzky (odtiaľ ten „business“).
Aktivita pritom vychádza od samotných komerčných aktérov na danom území. Uvedomujú si, že na zlepšenie ich individuálne situácie je potrebná všeobecnejšia zmena daného miesta a zároveň je im jasné, že správa štvrte nemusí mať schopnosti, skúsenosti, peniaze ani čas na to, aby sa zlepšeniu stavu efektívne venovala.
Obchodná ulica v súčasnosti Zdroj: TREND Reality
Preto je tu idea vytvoriť orgán zástupcu obchodného územia, ktorý funguje ako komunikátor voči mestu, verejnosti a aj do svojho vnútra a zároveň je organizátorom a vykonávateľom potrebných zmien.
Na takúto činnosť sú samozrejme potrebné isté financie. Pointou BID-u je presvedčiť aktérov daného územia, aby sa na tieto potreby spoločne „zložili“, alebo požiadali mestské orgány, aby v tejto oblasti do istej miery zvýšili dane. Tieto peniaze by putovali do spoločnej kasy a bolo by ich možné investovať len v konkrétnej lokalite.
Zvyšovanie daní znie pochopiteľne strašidelne a preto by takýto krok musel byť podporený všetkými zúčastnenými stranami. Zároveň by bolo nutné ošetriť, aby takýmto krokom nebol nikto v danej oblasti existenčne ohrozený – to je parketa kritiky, ktorá sa v súvislosti s konceptom BID zvykne vznášať.
Nová Obchodná
Najnovšie aktivity ľudí okolo Obchodnej ulice sa nesú pod heslom tvorby „prvej obchodnej štvrte na Slovensku“. Jednou z inšpirácií je tu práve koncept BID. Znamená to uvažovanie nad vytvorením platformy, ktorá by záujmy lokálnych aktérov z Obchodnej ulice zastupovala, riešila a bola schopná ich aj finančne niesť. V diskusii je aj hľadanie formy spoločného financovania, podobne ako je to pri stovkách BID projektov na svete. Nejde však o kopírovanie existujúceho. Vhodný model je nutné našiť na konkrétne podmienky.
V prípade Obchodnej to znamená, že cieľom nie je vytvoriť komerčnú míľu podľa vzoru viedenskej Mariahilferstrasse. A to práve z dôvodu zachovania jej diverzity, ktorá bola vytvorenou štúdiou označená za jej najväčšie plus a konkurenčnú výhodu.
Prípadné spoločné financovanie preto musí mať takú formu, aby tento stav neohrozilo. „Systém je potrebné nastaviť tak, aby bol znesiteľný pre všetkých,“ hovorí M. Sidorová. Zaznieva v tom uvedomenie si možných negatívnych dosahov, ktoré by síce priniesli nablýskanejšie výklady, ale vymietli by menšie obchodíky, ktoré by zaťaženie nezvládli.
Podnietiť účastníkov života na Obchodnej, aby sa do takéhoto spoločného projektu dali, si vyžaduje osobný prístup a schopnosť presvedčiť ich o dlhodobejšej vízii. Ako argumenty už dnes môžu slúžiť absolvované aktivity, napríklad vyčistenie pouličných stĺpov od reklamy. V spolupráci s magistrátom sa tiež uskutočnil celkový audit vonkajšej reklamy na Obchodnej, ktorý ukázal, že drvivá väčšina banerov je umiestená nelegálne.
Práve spoločný postup v regulácii reklamy a jej zmysluplnom či estetickom nastavení je jednou z možných úloh vznikajúcej platformy. „Je v záujme obchodníkov, aby boli viditeľnejší a aby celá ulica vyzerala lepšie,“ tvrdí M. Sidorová. Niekedy stačí vysvetliť, že jeden ovplyvňuje druhého a že z dlhodobého hľadiska je rozhodujúcim prínosom lepší spoločný výsledok.
Koordinovaný prístup v réžii platformy podľa vzoru BID by na Obchodnej mohol okrem otázky reklamy riešiť aj ďalšie existujúce zadania – a to už spomenutý jednotný branding štvrte, grafickú identitu, zrozumiteľnú orientačnú komunikáciu voči návštevníkom, kroky k väčšej čistote a bezpečnosti, ale napríklad aj projekty prototypovania rekonštrukcií fasád a koordinovanie živého programu v rámci celej lokality.
Vytvoriť miesto
Tvorba „obchodnej štvrte“ v centre Bratislavy je príkladom na ďalší zaužívaný pojem súčasného urbanizmu – placemaking (miestotvorba). Znamená to, že mestská lokalita nejasného významu a difúzneho charakteru nadobudne cielenou činnosťou svoju identitu. Takto sa stane skutočným „miestom“, čiže rozoznateľným a svojimi vlastnosťami atraktívnym cieľom obyvateľov.
Pri takejto stratégii nemusí ísť len o aktivizmus a dobrovoľnícke nadšenie. Zameraním sa na princípy BID ide v prípade Obchodnej ulice o snahu vytvoriť fungujúcu spoluprácu súkromného, verejného a neziskového sektora. Poháňačom zmeny je tu ekonomika, čo v prípade ulice, ktorá sa volá Obchodná dáva zmysel.
Práve vytvorením ekosystému zaujímavých a udržateľných prevádzok by mohla vzniknúť lokalita, kam ľudia prídu nielen za nákupmi, ale strávia tam aj určitý čas. Ak sa to podarí, potom si toto „miesto“ možno oprávnene nájde cestu aj do turistických sprievodcov.
