Z nábytkárne mal byť developerský unikát Továreň. Projekt zamrzol a predáva sa

Spoločnosť Wondericon predstavila pred štyrmi rokmi ešte pod pôvodným názvom PromoLand odvážny plán. Chcela premeniť nevyužívaný areál Tatra nábytkárne z 19. storočia neďaleko centra Martina na moderný polyfunkčný komplex.

Investor prezentoval zámer zachovať pôvodný historický ráz továrne, ktorá je len kúsok od historického centra. Ponechať chcel niektoré konštrukcie a zrekonštruovať časť starej výrobno-skladovej haly. Napriek tomu, že budovy nie sú pamiatkovo chránené. 

Celý areál investor plánoval otvoriť do priestoru pasážami. Zachovať sa podľa vizuálizácií mal vysoký komín aj veľkokapacitná kotolňa. 

Ambície boli veľké

PromoLand predstavil projekt premeny nábytkárne v roku 2015. „Z architektonického hľadiska konverzia objektu zohľadňuje pôvodný výzor stavby industriálneho vzhľadu, doplňuje ho novými modernými prvkami a materiálmi,“ informovala firma v zámere predloženom na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Namiesto brownfieldu mala vzniknúť trojica objektov s najviac piatimi podlažiami. Investor kvôli tomu skúpil dve tretiny budov v areáli. A plánoval investovať približne 11 miliónov eur. 

Pôvodný objekt slúžiaci na výrobu nábytku a súvisiacu administratívu sa mal premeniť na budovy s bytmi, obchodmi, voľnočasovými priestormi i kanceláriami. Čiastočne si mal zachovať pôvodný konštrukčný systém, ako aj schodiská či výťahové šachty.

Prestavba a dostavba počítala so vznikom 28 prevažne dvojizbových bytov a administratívnou plochou na vyše 7 200 štvorcových metrov. Súčasťou mala byť aj občianska vybavenosť v podobe menších obchodov a služieb na úrovni 3 800 štvorcových metrov. Investor hovoril o obchodnej galérii.

Bývalú kotolňu plánovali zmeniť na pohostinstvo s jedným podzemným podlažím servisného zázemia a dvomi nadzemnými podlažiami s terasami a vonkajším sedením. Z menšieho skladovo-výrobného objektu s pultovou strechou mala zasa vzniknúť kaviareň.

Celý areál s rozlohou viac než jeden hektár plánoval investor otvoriť do priestoru pasážami. „Okrem základných funkcií – obchodných priestorov, administratívy a bývania – bolo našou snahou vytvoriť živý parter, zapojiť vnútroblok do života mesta a areál nechať fungovať v niekoľkých vrstvách,“ písalo sa v pôvodnom dokumente.

Ak by sa prestavbu nevyužívaného areálu podarilo zrealizovať, šlo by o projekt značného rozsahu. A zároveň pomerne ojedinelý počin, keďže veľká časť starých tovární na Slovensku chátra a hrozí im zrútenie, prípadne ich už majitelia pozemkov sami zbúrali a nahradili novými realitnými projektmi. Sú však aj výnimky ako bratislavská Design Factory, Pradiareň v ružinovskom projekte Zwirn či piešťanská Elektrárňa.

Spoločnosti Wondericon, ktorej patrí aj rovnomenná reklamná agentúra, sa podarilo veľkú časť martinského areálu vyčistiť a pripraviť. Tiež stihla zrekonštruovať a skolaudovať polyfunkčnú budovu pri vstupe do areálu.

Developer plánoval v ďalších krokoch zo starej fabriky v devastačnom stave spraviť podľa svojich slov projekt na európskej úrovni, práce však už nenapredovali. 

Požiar a byrokracia

Do plánov sa investorovi postavili prekážky, ktoré zrejme nepredpokladal. Jednou z nich bolo aj rozšírenie tri kilometre vzdialené obchodné centrum Tulip, čím sa zvýšila konkurencia nákupných možností v okolí.

Na začiatku tohto roka zas vypukol v časti areálu nábytkárne požiar, písali noviny My Turec. Zasiahli strechu aj časť podkrovia opustenej budovy, v ktorej našli útočisko bezdomovci.

No a potom ďalší faktor, ktorý potrápil už nejedného investora s rekonštrukciou – byrokracia. „Budovy sú už niekoľko rokov odpojené od všetkých sietí a výroba sa zastavila asi pred šiestimi rokmi. Napriek tomu musia všetci majitelia dokopy ročne zaplatiť mestu približne 30-tisíc eur na daniach ako za funkčnú výrobu. Nie je to chyba mesta Martin, ale nezmyselného zákona, ktorý je nadradený rozhodnutiam radnice,“ opisoval komplikácie investor pre My Turiec. 

Podľa informácii TREND Reality to boli najmä pamiatkari, ktorí mali počas povoľacích procesov k areálu a jeho budúcej podobe viacero pripomienok. 

Majiteľom areálu Milan Kováčik, ktorý je vlastníkom firmy Wondericon, aktuálne potvrdil, že s prácami na projekte sa už v súčasnosti nepokračuje. 

„Areál sa momentálne predáva. Nebude ho realizovať naša spoločnosť,“ potvrdil M. Kováčik. Komu projekt predáva, nešpecifikoval. Nie je teda jasné, či by prípadný nový majiteľ pokračoval v pôvodnom pláne, alebo pripraví vlastný projekt.

V areáli bývalej nábytkárne boli plánované skôr luxusnejšie byty s vyšší cenovkami. Kúpyschopnosť obyvateľov v Martine zvyšujú stovky Nórov, prevažne súčasných či bývalých študentov medicíny, ktorí v meste žijú. Neďaleko Tatra nábytku je aj univerzitná nemocnica. 

Oslovené realitné kancelárie potvrdili, že práve táto solventná časť obyvateľstva dvíha cenu bytov v meste. Študenti si počas školy často kúpia byt na niekoľko rokov. Na túto cieľovú skupinu mohol hľadieť aj developer Továrne, veriac, že sa mu aj vďaka bonitnejšej klientele projekt časom vyplatí. Či by to tak bolo, sa už však nedozvie. 

Aj napriek prílivu nórskych študentov je Martin príklad negatívneho trendu demografie – mestu za poslednú dekádu klesol počet o viac ako 4-tisíc obyvateľov.

Developeri to však v okresnom meste úplne nezabalili. Príkladom je zámer, ktorý je plánovaný rovnako neďaleko Tulipu: ďalší veľký developerský projekt – vežiak Leopolis. 

Areál nábytkárskej továrne vznikol ešte v roku 1889. Založil ho Ladislav Dobrovits, ktorý bol švagor Svetozára Hurbana Vajaského. Od začiatku fabrika cielila na zahraničný trh a bola úspešná. Najmä vo Viedni, kde boli stoličky „zo St Martin“ veľmi populárne. Veľká časť exportu smerovala do Spojených štátov, Austrálie, ale aj Afriky. Martinčania vyrobili stoličky aj následníkovi rakúskeho trónu Ferdinandovi d´Este.