Okresný úrad Bratislava už eviduje zámer s názvom Sanácia environmentálnej záťaže – výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy. Aktuálne prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V rámci neho môžu návrh pripomienkovať organizácie aj verejnosť.
Miliónový projekt
O tom, že so sanáciou skládky vo Vrakuni sa začne už tento rok, presviedčalo ministerstvo už začiatkom roka. V rozhovore pre TASR povedal minister životného prostredia László Sólymos, že s prácami by sa malo začať v druhej polovici tohto roka.
Že sa veci začali hýbať, potvrdila aj samotná mestská časť. „Po našom trojročnom intenzívnom tlaku sa veci začali hýbať a my komunikujeme s ministerstvom. Spoluprácu považujeme za korektnú, ale vzhľadom na našu zúfalú situáciu, by sme očakávali výrazne intenzívnejšiu frekvenciu komunikácie a hlavne konečne aj reálne kroky smerujúce k samotnej sanácii skládky,“ hovorí Martin Kuruc, starosta mestskej časti Vrakuňa.
Územie zamorené herbicídmi Zdroj: EIA/MŽP SR
Rozpočet celého projektu odhadol v januári L. Sólymos v rozmedzí od 20 do 25 miliónov eur. Konečná suma mala vzísť z verejného obstarávania a časť z nej pokryť zdroje z eurofondov. Na sanáciu skládky sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia.
Vytvoriť sa má zhruba dva kilometre dlhá, 22 metrov hlboká a 80 centimetrov široká podzemná tesniaca stena a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.
Neodborné zakopanie
Chemická skládka sa nachádza na rozhraní mestských častí Ružinov a Vrakuňa, na ploche cca 4,65 hektára. Počas skládkovania v období rokov 1966 až 1980 tu bolo uložených viac ako 90-tisíc kubických metrov odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov.
Nálezy získané prieskumnými vrtmi v roku 2012 Zdroj: EIA/MŽP SR
Odpad bol ukladaný vo vrstvách do koryta Mlynského ramena. Hrúbka odpadov sa pohybovala od 1,5 do 2,5 metra. Po roku 1980 sa začala rekultivácia skládky spočívajúca v prekrytí odpadu zeminou z výkopových prác pri výstavbe vtedajšieho Domu odborov. Celková výška navezených materiálov dosahuje dva až tri metre. Na zeminu bolo navezených postupne 22-tisíc kubických metrov ornice z vodného diela Gabčíkovo.
Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad. Vrakuňa v roku 2002 vydala zákaz používania podzemných vôd čerpaných z vlastných studní na jednotlivých nehnuteľnostiach na polievanie zeleniny a ovocných stromov určených na konzum.
