„Veľmi sa teším, že sme sa k tomuto kroku odhodlali, a že sme vo fáze, keď sa do toho aj reálne púšťame,“ povedal primátor Richard Raši na vernisáži výstavy návrhov zásad a základných smerov rozvoja Košíc z ideovej urbanistickej súťaže.

Mesto súťaž vyhlásilo vlani v júni a medzinárodná odborná porota vyhodnotila v januári. Za víťaza vyhlásila košickú architektonickú kanceláriu Arka. Podmienky súťaže splnili aj ďalší dvaja účastníci – pražská Casua a košický Atrium.

Súťaž bola prvým krokom v niekoľkoročných prípravách územného plánu. Nasledovať bude zhromažďovanie informácií, námetov a požiadaviek od občanov, úradov, organizácií aj firiem pôsobiacich v meste, opisuje postup hovorkyňa Košíc Linda Šnajdárová.

Po spracovaní prieskumov a rozborov mesto stanoví ciele, požiadavky a priority. „Je dôležité, aby sa občania zapojili do tohto procesu formou poskytnutia informácií, námetov, prezentovaním požiadaviek,“ zdôrazňuje hovorkyňa.

Zadanie, ktoré vyplynie z procesu, následne prejde verejným prerokovaním a schválením v mestskom zastupiteľstve. Mesto potom vypracuje koncept a po jeho posúdení aj návrh nového územného plánu, ktorý by mohli mestskí poslanci schvaľovať po štyroch rokoch príprav.

„Z pohľadu súčasných trendov v urbanizme preferujeme zmiešané štvrte pred funkčne prísne oddelenými plochami, je to prínosné z hľadiska menších nárokov na dopravu, bezpečnosti a oživenia funkčných zón,“ približuje L. Šnajdárová uvažovanie vedenia mesta.

Obmedzenie nekoncepčného rozrastania, zodpovednosť voči budúcim generáciám, ochrana životného prostredia je takisto povinnosťou, dodáva. „Zahusťovanie zástavby môže byť prínosné v prípade využitia neudržiavaných plôch pre služby obyvateľstvu, kultiváciu a oživenie prostredia. Musí však byť limitované a v súlade so záujmom občanov,“ hovorí s tým, že prioritou každej samosprávy musí byť aj premena brownfieldov.

Súčasný územný plán bol v súlade s dobovými názormi zameraný práve na rozvoj rozširovaním. Sú v ňom navrhnuté plochy pre ďalších 40-tisíc obyvateľov. „Podľa demografickej situácie za posledných 20 rokov nie je predpoklad, že sa naplnia, ale z územno-plánovacieho hľadiska sme na takýto rast pripravení už teraz,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta.

Ďalšie rozrastanie preto mesto nepredpokladá. Trendom by malo byť skôr využitie existujúcich brownfieldov a zanedbaných plôch vo vnútri mesta, prestavba plôch v okolí rieky Hornád, zlepšenie dostupnosti vybavenosti a zelene pre všetkých obyvateľov, ako to vidno vo víťaznom návrhu súťaže.

„Dôležité je aj to, čo si myslia obyvatelia Košíc. Budeme sa ich intenzívne pýtať, čoho pociťujú oni nedostatok. Zaujímajú nás takisto názory mestských častí a všetkých subjektov aktívnych na území Košíc,“ dopĺňa L. Šnajdárová.

Magistrát zaraďuje k najdôležitejším projektom najbližších rokov prestavbu areálu Malinovského kasární, ktorý koncom minulého roka kúpil spolu s Auparkom juhoafrický investor New Europe Property Investments.

Ďalšími kľúčovými zámermi sú prestavba asanačného pásma v priestore medzi centrom Terasy a historickým jadrom mesta, športový areál - aquapark na Aničke a dobudovanie rýchlostnej komunikácie R2, R4 s napojením na diaľnicu D1.

Návrh zásad a základných smerov rozvoja mesta Košice

Prečítajte si hodnotenie víťazného návrhu v súťaži „Návrh zásad a základných smerov rozvoja mesta Košice“:

Návrh vychádza z funkčného členenia rozvojových plôch na štyri celky – územie obytné, výrobné, športu a rekreácie a zeleného skeletu. Tento prístup sa javí ako veľmi vhodný z hľadiska prezentácie na úrovni ideového návrhu a jeho využiteľnosti ako východiska pre návrh nového územného plánu.

Akceptujú sa rozvojové plochy platného územného plánu len v redukovanom rozsahu, s niektorými novými nápadmi (bývanie v severnej časti Aničky, rozšírenie výrobného areálu Pereš, zeleň severne od Šebastoviec a iné).

Nosnou myšlienkou návrhu je prestavba nevhodných funkcií centrálnej časti mesta okolo rieky Hornád, Južnej triedy a Slaneckej cesty, kde sa umiestňuje rozvojové územie obytné, vrátane občianskej vybavenosti, služieb, tzv. high-tech výroby a doplnkových funkcií.

Výroba v závislosti od vplyvu na životné prostredie sa umiestňuje na Bočiar a Pereš. Šport a rekreácia sa navrhuje na Aničke a Všešportovom areáli, novou myšlienkou je umiestnenie športovo- rekreačných funkcií do priestoru bane Bankov, čo sa javí ako vhodné so zreteľom na polohu vo vzťahu k mestu i lesoparku, potrebe rekultivácie územia i obmedzeniam z dôvodu poddolovania. V prognóznej časti návrh rozvíja založené rozvojové smery, novou je myšlienka rozvoja južným smerom, tento návrh je logický a správny.

Riešenie dopravy nadväzuje a akceptuje založenú dopravnú kostru mesta a vytvára podmienky pre „udržateľnú dopravu“. Návrh oproti riešeniu ÚPN HSA Košice ruší diaľničný privádzač južne od Košickej Novej Vsi, preferuje napojenie v Zdobskom údolí z dôvodu odľahčenia južnej tangenty centrálnej mestskej zóny.

Redukcia zariadení železničnej dopravy je závislá od ŽSR. Navrhovaná je dostavba siete zberných komunikácií, redukcia individuálnej automobilovej dopravy prostredníctvom mestskej hromadnej dopravy, integrovanej dopravy, záchytných parkovísk, cyklistickej a pešej dopravy. Doplnenie vonkajšieho dopravného okruhu mesta tunelom v úseku Watsonova – Trieda KVP je možné uvažovať ako výhľadové riešenie.

Autori stručne hodnotia stav z hľadiska urbanistickej kompozície a navrhujú princípy ochrany a rozvoja. Dôraz je kladený na vytvorenie novej kompozično – priestorovej osi Hornád, navrhuje sa dotvorenie podružných osí a výškové dominanty sa umiestňujú v nive Hornádu.

Navrhujú sa nové parky v lokalitách Borovicový lesík, Pod Furčou, pod Železníkmi a nad Sladovňou. Zdôrazňuje sa vytvorenie zelenej osi okolo Hornádu v rámci celkovej prestavby územia a prepojenia jednotlivých systémov zelene pozdĺž Čermeľského a Myslavského potoka.

Pozitívom sú nové navrhované plochy v južnej časti mesta, so zreteľom na jej tamojší nedostatok (údolie Myslavského potoka, Šebastovce, Krásna – Heringeš, štrkovisko Krásna).

Návrh hodnotí a rešpektuje územné danosti, rešpektuje založený dopravný systém, dlhodobé rozvojové zámery a ochranu krajiny, je realizovateľný. Zdôrazňuje sa potreba zohľadnenia ekonómie územia, vyváženosť intenzity využitia územia. Zámer prestavby centrálnej časti mesta okolo rieky Hornád a v južnej časti si vyžiada zmenu myslenia, prístupu a vôle v oblasti politickej, legislatívnej i realizačnej.

Súťažný návrh bude východiskom pre spracovanie zadania a variantného konceptu nového územného plánu. Zároveň môže slúžiť ako vizuálny a myšlienkový základ pre verejnú diskusiu, námety a podnety zo strany občanov mesta.

Z tohto hľadiska považujeme za vhodné, aby sa s ním verejnosť oboznámila, či už na výstave, ktorá v súčasnosti prebieha na Magistráte mesta Košice (do 21. 2.) alebo prostredníctvom webovej stránky mesta.