K téme si pozrite:
Keď HB Reavis začiatkom marca predstavil zámer prepojiť lanovkou Stanicu Nivy, ktorú začne stavať ešte tento rok, s Petržalkou, bolo to veľké prekvapenie nielen pre verejnosť, ale aj pre odborníkov a mestských politikov. Developer zároveň podal žiadosť o štatút významnej investície pre projekty, ktoré v najbližších rokoch pripravuje v lokalite medzi Nivami a Dunajom, kde vzniká nové centrum hlavného mesta.
Okrem HB Reavisu tu majú rozsiahle plány aj ďalší veľkí developeri. Penta Investments už začala stavať tri výškové obytné budovy v rámci projektu Sky Park. YIT pripravuje výstavbu v areáli bývalej Cvernovky podľa víťazného návrhu z architektonickej súťaže. A J&T Real Estate popri pokračovaní výstavby kancelárskeho Panorama Business plánuje druhú fázu komplexu Eurovea, Klingerku a ďalšie projekty. Spolu s HB Reavisom pripravujú aj štvrť Nové Lido na petržalskej strane Dunaja. J&T Real Estate v auguste tiež podala žiadosť o štatút významnej investície.
Zámer HB Reavisu Stanica Nivy - Smart City Zdroj: HB Reavis
Poslanci sa obávajú, že stratia kontrolu
Všetky tieto projekty majú spoločnú dlhú históriu plánovania, príprav a prekreslovania. Developeri preto využili zákon o príprave významných investícií, aby urýchlili schvaľovacie procesy. Kým HB Reavis vysvetľuje žiadosť o štatút významnej investície autobusovou stanicou a investíciami do infraštruktúry, občianskej vybavenosti a zelene, napríklad rekonštrukciou cesty Mlynské nivy a vybudovaním parkovacích domov, J&T Real Estate sa zaviazal postaviť nové električkové trate či kongresové centrum. Vďaka tomu by mali podľa developerov obe žiadosti spĺňať podmienky významnej investície (prečítajte si, čo je podľa zákona významná investícia).
O pridelení osvedčenia o významnej investícii rozhodne vláda na návrh podpredsedu pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho. Vicepremiér oslovil so žiadosťou o stanovisko aj mesto a mestské časti Ružinov a Petržalka, kde projekty majú vzniknúť. Petržalskí poslanci už v júni odhlasovali nesúhlasné stanovisko k žiadosti HB Reavisu a tento týždeň rovnako rozhodli o oboch žiadostiach aj poslanci Ružinova.
Poslanci sa obávajú, že mesto po udelení štatútu stratí dosah na rozvoj významného územia a prekáža im, že do rozpočtu by nedostali poplatok za rozvoj, ktorý developeri platia podľa podlahovej plochy postavených projektov. „Nie som zástanca toho, aby sa nestavalo. Mesto sa má rozvíjať, ale malo by sa to diať pod kontrolou. A toto sa mi zdá ako vzdanie sa kontroly vývoja na Mlynských nivách a Lide. Nemyslím si, že naši developeri dospeli do takého štádia osvietenia, aby ich nebolo treba kontrolovať,“ zamýšľa sa Branislav Kaliský, architekt a mestský poslanec.
Zámer J&T Real Estate Spojená Bratislava Zdroj: J&T Real Estate
Primátor Ivo Nesrovnal privítal záujem investorov podieľať sa na rozvoji mesta. Poslancom odkázal, že mesto komunikuje s vládou o zámere oboch developerov a spoločnosti požiadal, aby zámery prišli predstaviť a prediskutovať na štvrtkovom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Uznesenie poslancov, aby každú žiadosť schvaľovalo zastupiteľstvo, však nepodpísal.
Doplnené: Mestskí poslanci vo štvrtok neschválili zaradenie prezentácií developerov do programu zasadnutia a opätovne schválili uznesenie, aby primátor nevydal súhlas s udelením štatútu bez prerokovania v mestskom zastupiteľstve, aby trval na poplatku za rozvoj bez výnimky, zabezpečil dopracovanie a schválenie generelu dopravy a vyčlenil financie na zriadenie Útvaru pre urbanistické štúdie.
„Hlavné mesto bude projekty posudzovať z hľadiska viacerých parametrov, aby zapadli do koncepcie rozvoja mesta, aby boli obohatením nosného dopravného systému a aby prinášali prospech Bratislavčanom,“ odpovedala na otázku o postupe magistrátu Iveta Kešeľáková z oddelenia komunikácie. P. Pellegrini chce návrh predložiť na rokovanie vlády v druhej polovici októbra.
Developeri chcú rýchlejšie povolenia
„Ide nám najmä o zrýchlenie procesu a efektívne využitie času a prostriedkov, nie o získanie finančných stimulov,“ odôvodňoval žiadosť pri jej ohlásení Adrián Rác, výkonný riaditeľ HB Reavis Slovakia. Developeri zdôrazňujú, že ani významná investícia nemôže obísť štandardné územné a stavebné konania ani územný plán mesta. „My neušetríme nič, pretože násobne viac prostriedkov dávame do verejných priestorov, infraštruktúry a koľajovej dopravy, než je výška poplatku za rozvoj,“ konštatoval pri predstavení električky Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate.
Zákon o príprave významných investícií hovorí o ľahšom vyvlastňovaní pre projekty, ktorým vláda udelí štatút. Súčasťou rozhodnutia je Osvedčenie o štatúte významnej investície a Memorandum o porozumení, ktoré upravuje konkrétnu pomoc štátu pri realizácii zámeru. Stavebný zákon zas určuje, že územné a stavebné konanie projektov s osvedčením sa rovno posúva na obvodný úrad v sídle kraja, v tomto prípade Okresný stavebný úrad Bratislava.
Doteraz o štatút požiadal jediný developer. Skupina TriGránit ho získala na projekty Metropolis v Bratislave s investíciou 223 miliónov eur a Nové centrum mesta Košice za 300 miliónov. Vláda sa v memorande zaviazala pomôcť s odpustením odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy, rokovaním s energetickými spoločnosťami s cieľom uzatvorenia výhodných zmlúv, dodržaním zákonných lehôt v konaniach a posúdením možnosti úpravy cestnej infraštruktúry. TriGránit sa napokon vôbec neprihlásil do súťaže na kúpu pozemku v Košiciach a po predaji firmy nový majiteľ zastavil aj projekt Metropolis.
Poplatok alebo investície? Alebo oboje
Ak by vláda obom developerom udelila štatút významnej investície, mesto by prišlo o príjem z miestneho poplatku za rozvoj. Od novembra minulého roka ho platia stavebníci podľa podlahovej plochy stavby. Pôvodne ho navrhovali práve developeri a investori ako nástroj na transparentné financovanie infraštruktúry. Mal odstrániť vyjednávanie so starostami, ktorí často podmieňovali stavebné povolenia výstavbou alebo zaplatením chodníkov, ciest, parkovísk, ihrísk, zelene či škôlok.
Prijatý zákon však neodstránil možnosť takzvaných vyvolaných investícií ani nezaviazal mestá a obce použiť peniaze v dotknutom území. Nedoriešená zostala aj možnosť zápočtu investície do verejnej infraštruktúry. Týka sa to práve aktuálnej žiadosti oboch developerov, ktorí sa zaväzujú investovať niekoľkonásobne vyššie sumy, ale poslanci trvajú aj na zaplatení poplatku. J&T Real Estate odhadol výšku poplatku na svoje projekty na 15 miliónov eur, do infraštruktúry sľubuje investovať 75 miliónov. HB Reavis odhaduje poplatok na 12,75 milióna, keďže sa netýka už povolenej Stanice Nivy, infraštruktúru chce vybudovať za 186,5 milióna eur.
Stanica Nivy - nový bulvár na Mlynských nivách Zdroj: HB Reavis
„V zahraničí, kde podobný poplatok funguje, zodpovedá obec za výstavbu verejnej infraštruktúry. Zjednodušene povedané, stavebník zaplatí poplatok a infraštruktúru mimo hraníc jeho stavebného pozemku buduje obec. V podmienkach Slovenska to však nie je možné v krátkom čase očakávať,“ porovnáva Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja. Inštitút preto opakovane zákonodarcom navrhoval model zápočtu investícií do verejnej infraštruktúry voči poplatku. Každý stavebník by potom prispel rovnako, či už by sám vybudoval infraštruktúru, alebo by zaplatil poplatok a prenechal by to na obec.
„Súčasnú situáciu v Bratislave považujem za veľmi nešťastnú. Matematika je jednoduchá. Ak mesto dostane napríklad električku za 60 miliónov eur a príde o poplatok 15 miliónov v prípade strategickej investície, stále získa 45 miliónov. Ak bude jasný harmonogram investície a bude garantovaná jej realizácia, určite mestu prinesie viac ako poplatok,“ myslí si J. Suchánek. Predstava, že mesto postaví novú električkovú trať samo, navyše v relatívne krátkom čase, je podľa neho, žiaľ, nereálna.
