Veža Heinricha Hertza (Heinrich-Hertz-Turm), čo je oficiálny názov podľa významného fyzika 19. storočia a hamburského rodáka, je s celkovou výškou 279,2 metra šiestou najvyššou televíznou vežou v Nemecku. Otvorená bola 1. mája 1968.

Dnes slúži len ako telekomunikačný vysielač. Reštaurácia a vyhliadka boli začiatkom roku 2001 zatvorené, pretože už nevyhovovali bezpečnostným a protipožiarnym normám. Odvtedy sa objavilo viacero neúspešných návrhov na oživenie pamiatkovo chránenej dominanty Hamburgu.

Obnova za 25 miliónov

V roku 2014 zostavila skupina aktívnych hamburských podnikateľov pracovnú skupinu odborníkov na architektúru, urbanizmus a marketing s cieľom televíznu vežu znovu oživiť. Vytvorili koncept modernej požiarnej ochrany a obnovenia reštauračnej a vyhliadkovej funkcie.

Usporiadali súťaž, v ktorej hľadali nápady, čo s Telemichelom. Do finále sa dostali štyri návrhy – od hamburských štúdií Hadi Teherani Architects, Sven Erik Dethlefs Architektur, frankfurtského Martin Willems Architekten a bratislavského GFI.

Dominantu Hamburgu oživujú architekti z Bratislavy

Televízna veža v Hamburgu - vizualizácia nástupu Zdroj: GFI

Skupina predstavila návrhy mestu aj vlastníkovi veže Deutsche Funkturm, dcérskej firme Deutsche Telekomu prevádzkujúcej ďalších sedem televíznych veží s verejným prístupom. Zámer si získal ich podporu a zhodli sa, že najlepší je návrh zo Slovenska. Na jeseň ho ukázali aj nemeckým médiám a otestovali si tak reakciu verejnosti.

Zámer získal predbežnú podporu samosprávy. Náklady na realizáciu boli odhadnuté na 25 miliónov eur. Model financovania a peniaze hľadá nadácia vedená podnikateľom Heinfriedom Strauchom. Skupina verí, že televízna veža by mohla byť znovu otvorená v roku 2018, keď bude oslavovať 50 rokov.

Čím zaujali Slováci

Slovenskí architekti vsadili pri návrhu na obnovu Telemichelu na zachovanie pôvodnej funkcie a vzhľadu. Zvolili inovatívny prístup s minimálnou prístavbou v parteri namiesto bombastickej prestavby. Na rozdiel napríklad od renomovaného ateliéru Hadiho Teheraniho, ktorý chcel vežu prerobiť na bývanie.

„Snažili sme sa k zadaniu pristúpiť skôr dizajnovo a zdôrazniť vstup do veže aj hál výstaviska,“ približuje Pavol Franko, výkonný riaditeľ GFI. Samotná veža, dôležitá súčasť siluety a identity mesta, sa tak zvonka nezmení.

Dominantu Hamburgu oživujú architekti z Bratislavy

Televízna veža v Hamburgu - vizualizácia Zdroj: GFI

Zmení sa však vstup do nej. Pred výstavnými pavilónmi je teraz obrovská betónová plocha a z nej vyrastá schodisko s vežou. Príjemný nástupný priestor tak obom zariadeniam chýba. Zastaralé výstavisko navyše čaká na rozhodnutie o jeho budúcnosti.

GFI mysleli dopredu a návrh otvára možnosti neskoršieho rozšírenia pri prípadnej revitalizácii výstaviska. „Vznikla myšlienka stuhy, ktorá vychádza z verejného priestoru a snaží sa objať subtílnu stavbu veže,“ opisuje návrh P. Franko.

Vznikol tak doteraz chýbajúci nástupný priestor vo forme Oranžérie, v ktorej budú výstavné a reštauračné priestory. Návštevník si tu posedí pri káve a potom môže ísť do veľtrhových pavilónov alebo sa vyviezť výťahom na vyhliadku, do reštaurácie alebo baru.

Vedieť, kam sa pozeráte

Stuha ho vedie aj interiérom reštaurácie, ktorá sa už pravdepodobne z koncepčných dôvodov nebude otáčať, a vyhliadky na vyššom podlaží. V reštaurácii navrhol slovenský tím koberec so štylizovanou mapou rôznych štvrtí Hamburgu, ktoré vždy z daného miesta vidno cez okno.

Prvé podlažie je členené na reštauráciu, vinotéku, kuchyňu a sú tu aj malé konferenčné priestory. Vyššie podlažie je zamerané na výhľad a spoznávanie. Nie sú tu klasické stoly, stoličky či lavičky, ale zvlnená podlaha v rôznej výške, ktorá umožňuje posedenie či lepší výhľad aj ďalej od okna.

Aj tu pokračuje červená stuha vo forme štylizovanej siluety Hamburgu, v ktorej sú najdôležitejšie miesta, opäť viditeľné oproti cez okno. Sú tu aj obrazovky upozorňujúce napríklad na aktuálne výstavy alebo dianie v meste.

Dominantu Hamburgu oživujú architekti z Bratislavy

Televízna veža v Hamburgu - vizualizácia interiéru reštaurácie Zdroj: GFI

„Myslím si, že ich zaujala aj myšlienka riešenia verejného priestoru a že má potenciál ďalej rozvíjať nástup do výstaviska. Areál má svoje roky, je už prežitý a treba ho revitalizovať,“ vysvetľuje svoj pohľad na úspech návrhu P. Franko.

GFI navyše po výbere do finále oslovili na spoluprácu ďalšieho účastníka súťaže, miestne Architekturbüro André Hellbusch, aby riešil technické problémy obnovy veže v súlade s nemeckými normami.

„Pre nás je veľmi pozitívne, že je technicky zrealizovateľné to, čo sme si vymysleli,“ dodáva P. Franko. Ateliér má okrem architektonickej aj projekčnú časť a tak ku každému projektu, aj na úrovni súťaže, pristupuje tak, aby to nebola len idea, ale aby bola aj zrealizovateľná.

Podpora od mesta

P. Franko hovorí, že ich veľmi príjemne prekvapila aktívna účasť mesta na snahe obnoviť jednu z jeho dominánt. „Momentálne sme vo fáze, že by malo byť vydané potvrdenie investičného zámeru, čo je niečo ako územné rozhodnutie u nás, ďalší krok je potom stavebné povolenie,“ približuje. Akonáhle bude jasné, že nadácia zabezpečila finančné prostriedky, ideme do projektovej dokumentácie, dodáva.

Hoci projekt má podporu mesta, Telekomu a pozitívne zarezonoval aj vo verejnosti, P. Franko vidí termín dokončenia k 50. výročiu otvorenia veže ako optimistický. Vzhľadom na obtiažnosť získania 25 miliónov eur aj nevyhnutných procesov povoľovania skôr odhaduje, že vtedy by sa mohli práce začať. Samotná realizácia by mohla trvať deväť až dvanásť mesiacov.

Dominantu Hamburgu oživujú architekti z Bratislavy

Televízna veža v Hamburgu - vizualizácia vyhliadky Zdroj: GFI

Takmer dvojmiliónové druhé najväčšie nemecké mesto by tak neprišlo o jednu z atrakcií, ako hrozilo pri predchádzajúcich návrhoch. V roku 2011 napríklad dánsky architekt Christian Bay-Jørgensen navrhol Deutsche Telekomu prestavať vežu na hotel.

Myšlienkou jeho návrhu bolo, že kým teraz môže generovať zisk len reštaurácia na jednom podlaží, obstavaním ďalšími podlažiami by vznikol priestor na oveľa väčší profit a zaujímavá dominanta odkazujúca tvarom fasády na Hertzove elektromagnetické vlny. Tento nápad však narazil jednak na potrebné obrovské investície, ale aj na pamiatkovú ochranu diela architektov Fritza Trautweina a Rafaela Behna.