„Berlín je jediná svetová metropola, ktorá má svedkov oboch politických blokov studenej vojny,“ píše sa v správe Oddelenia pre mestský rozvoj o vyhlásení pamiatkovej ochrany objektov na Alexanderplatzi.
Centrálne námestie východného Berlína malo byť výkladnou skriňou Nemeckej demokratickej republiky. Sídlili tu viaceré inštitúcie, bolo dôležitým dopravným uzlom aj verejným priestorom. Svetové hodiny (Weltzeituhr) zostali dodnes jedným z najpopulárnejších miest stretávania sa.
Aj preto Krajinský pamiatkový úrad v Berlíne vyhlásil za pamiatky tri významné stavby z rokov 1969 až 1973. Pamiatkovú ochranu už predtým mali Dom učiteľov a Fontána priateľstva národov z rovnakého obdobia.
Šéfka mestskej výstavby Regula Lüscher označila objekty za pamätníky veľkého umeleckého, mestotvorného a historického významu. Rozhodnutie o pamiatkovej ochrane má podľa nej zamerať pohľad aj na kvality novšej histórie mesta a kontrast dvojakého rozvoja na západe a východe Berlínskeho múru.
Po ohlásení pamiatkovej ochrany sa v Berlíne rozpútala debata, či majú práve tieto budovy väčší význam ako mnoho ďalších z rovnakého obdobia. Rozhodnutie zároveň definitívne pochovalo plány premeniť námestie modernými výškovými budovami, ako sa to stalo na Postupimskom námestí.
Oba projekty sú témou už od zjednotenia Nemecka v roku 1990. Ich autor Hans Kollhoff vtedy prišiel so štúdiou výstavby desiatich mrakodrapov obkolesujúcich Alexanderplatz. Hoci tento plán už nie je aktuálny, na námestí sa chystá výstavba dvoch výškových budov. Jednou z nich je 150 metrov vysoký bytový dom s hotelom od slávneho architekta Franka Gehryho.
