Projekt supervysokej administratívnej budovy v čínskom Kantone od Skidmore, Owings & Merrill (SOM) sa presadil v súťaži v roku 2005 koncepciou ultraekologickej stavby, ktorá je nielen energeticky sebestačná, ale zásobuje energiou aj okolie.
Z osemnástich previazaných systémov mohli zrealizovať len torzo. Aj bez dôležitých zložiek, napríklad veterných mikroturbín, splnila Veža Perlová rieka ako prvá supervysoká budova na svete podmienky certifikátu LEED Gold.
Spotrebuje o 44 percent menej energie ako porovnateľná budova postavená podľa amerického energetického štandardu (ASHRAE 90.1-2007). Podľa prepočtu projektantov stál redukovaný systém deväť miliónov eur, návratnosť investície je päť rokov. Stavebné náklady dosiahli takmer 230 miliónov eur.
V oblasti, kde leží Kanton, je priemerne 12 tajfúnov ročne. Silné južné vetry sa tu vyskytujú viac ako desať mesiacov v roku. Zvyšok roka vejú opačné vetry, východné a západné sú zriedkavé.
Veža Perlová rieka Zdroj: Si-ye Zhang
Vežu so 71 poschodiami a výškou 309,7 metra obrátili tak, aby južný vietor naplno zasahoval širšiu stranu. Ohyb fasády ho odvádza do otvoru na 25. a 50. technickom poschodí, kde inštalovali turbíny. Ich začlenenie do budovy bolo jedným z unikátnych riešení. Štyri fínske vertikálne turbíny sú nehlučné a bezpečné. Možno sa ich dokonca dotknúť aj pri vysokých otáčkach.
Susedné mrakodrapy netlmia pred vežou nárazy vetra, keďže stoja na severnej a východnej strane. Aby vietor smeroval ideálne čelne, odklonili budovu 13,6 stupňa od severojužnej uličnej osi, južnú stranu tvarovali mierne konkávne, severnú mierne konvexne.
Vysoké budovy v miestach postihovaných silnými vetrami sa k živlom obracajú zvyčajne najužšou stranou. Prúd vzduchu na ne narážajúci sa na protiľahlej strane k nim vracia a spôsobuje výkyvy. Vo Veži Perlová rieka to eliminujú otvory.
Veža Perlová rieka Zdroj: Si-ye Zhang
Aerodynamické testy v Kanade ukázali, že rýchlosť vetra v otvoroch sa zvýši 5,5-násobne. Turbíny majú vysoký výkon aj pri slabšom vetre. Bonusom je úspora nákladov za betón a oceľ na stabilizáciu.
Turbíny produkujú 132 megawattov za hodinu, fotovoltické panely na západnej a východnej strane a tiež na oblom sklenom vrcholku prinášajú ešte o 50 percent viac energie. Panely na fasádach integrované v trojitých oknách napájajú automatické clony.
Strešné panely poháňajú vonkajšie clony v 20 centimetrov širokom priestore medzi dvojitou fasádou na severnej a južnej strane. Ako uviedol jeden z projektantov, clony sú zväčša sklonené horizontálne. Vďaka perforácii však nezacláňajú výhľad ani pri spustení. V budove je sedem typov okien, celkovo 18-tisíc štvorcových metrov s nízkoemisívnou vrstvou, najväčšie panely majú plochu 24 m2.
Veža Perlová rieka Zdroj: Tim Griffith
Mimoriadne úsporné systémy optimalizujú teplotu a vlhkosť. Čerstvý vzduch prúdi do miestností z priestoru dvojitej fasády cez podlahu, v ktorej cirkuluje v medených rúrach studená voda. Zohriaty vzduch sa odvádza z miestností cez konkávne oceľové panely. Ochladený sa vracia do priestoru medzi fasádami, prijíma v ňom teplotu a stúpa do technického poschodia, kde sa využíva jeho energia.
Veža Perlová rieka, štvrtá najvyššia budova v Kantone, stojí na okraji novej obchodnej štvrte Tianhe. Napriek názvu neleží na brehu veľtoku, ale vyše kilometra od neho. Pri Perlovej rieke sa týčia Východná (The Chow Tai Fook Guangzhou, 530 m, Kohn Pedersen Fox) a Západná kantonská veža (Guangzhou West Tower, 439 m, Wilkinson Eyre).
V susedstve Veže Perlová rieka postavili približne súčasne pred dvomi rokmi Pinnacle (360 m), ktorý sa odráža na severnej fasáde, zaujímavú vežu Leatop Plaza (303 m) od amerického ateliéru Murphy/Jahn Architects a Vežu Kantonskej banky (268 m).
Svetová architektúra prináša každý piatok architektonický skvost. Pozrite si všetky.
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
