Korene celej kauzy sú staré takmer tri roky. Ešte v októbri 2015 sa spoločnosť Zemegula obrátila na mesto so žiadosťou o predĺženie nájomnej zmluvy na priestory vyhliadkovej veže UFO.
„Súčasťou tejto zmluvy sú pozemky a budova, ktoré sú nevyhnuté k prevádzke vyhliadkovej veže UFO. V súčasnosti slúžia ako zázemie, skladovacie priestory, smetiareň a parkovacie plochy. Vyhliadková veža UFO nedisponuje žiadnym zázemím, skladovacími priestormi, smetiarňou a preto nie je schopná fungovať bez predmetu nájmu,“ písala v žiadosti spoločnosť Zemegula, ktorú TREND Reality oslovili, zatiaľ sa nevyjadrila.
Havarijný stav vstupu
Ako hlavný dôvod žiadosti uviedla spoločnosť havarijný stav vstupných priestorov. „Jediným riešením je nevyhnutná rekonštrukcia celého vstupného priestoru. Spoločnosť Zemegula je pripravená zrekonštruovať vstupný priestor z vlastných zdrojov. Súčasťou novovzniknutého vstupného priestoru bude aj turistické informačné stredisko,“ písala spoločnosť.
Odhadovaná cena rekonštrukcie sa pohybovala na úrovni 600-tisíc eur bez DPH. Po jej realizácii mala byť stavba bezodplatne prevedená do vlastníctva hlavného mesta. Investor mal ambíciu zrealizovať celú stavbu ešte pred slovenským predsedníctvom v Európskej únii. K žiadosti pripojil aj vizualizácie, ktoré zobrazovali novú podobu informačného strediska.
Vizualizácie projektu strediska pod Mostom SNP Zdroj: Zemegula
Aktuálny stav projektu pod Mostom SNP Zdroj: Facebook František Brliť
Návrh na predĺženie doby nájmu až do konca augusta 2039 sa dostal na rokovanie mestského zastupiteľstva pred dvoma rokmi. Súčasťou spisu, ktorý je dostupný aj dnes, bola žiadosť aj vizualizácie pripravovanej stavby. V takomto stave ho schválili všetky oddelenia vrátane hlavnej architektky mesta.
Podmienky architektky
Architektka pritom projekt pripomenkovala. „Celkový architektonický výraz dostavby musí byť minimalistickým zásahom do architektúry Mosta SNP, riešenie musí byť nadčasové a trvalo udržateľné a kompozične musí rešpektovať hmotové a tvarové riešenie stavby mosta,“ uviedla v stanovisku, ktoré bolo súčasťou spisu.
Stanovisko architektky dalo podmienku, že „konštrukčné riešenie malo byť jednoduché s transparentnými zvislými konštrukciami (presklené steny) tak, aby nebola narušená architektonická kompozícia mosta a základný vizuálny akcent tvorili naďalej pilóny s kaviarňou“. Podobu, ktorá bola k spisu priložená, však nepripomienkovala.
Aktuálny stav projektu pod Mostom SNP Zdroj: Facebook František Brliť
Mestskí poslanci nakoniec žiadosť schváli. Investor príslušné stavebné úrady požiadal o stavebné úpravy a začal rekonštrukciu. Podľa mnohých však úpravy, ktoré doteraz urobil, prekračujú jej rámec. „Háčik je v tom, že správca mosta bol pravdepodobne mimo celého procesu. Dokonca ani nemá vedomosť, že by bola nástupná plošina v havarijnom stave,“ upozornil na sociálnej sieti projektant František Brliť, ktorý stál za minuloročnou rekonštrukciou vozovky mosta.
F. Brliť zároveň poukázal na to, že „boli odstránené časti konštrukcie mosta odpálením, ku konštrukcii plošiny sú pripevnené podlahové nosníky privarením, k nosnej konštrukcii pilierov sú privarené nosné prvky strechy plošiny, je urobený zásah do betónového podkladu pod plošinou a sú doplnené stĺpy podopierajúce plošinu“.
Aj jeho status prispel k tomu, že z prestavby mosta sa stala diskutovaná téma. Cez víkend sa k nej na sociálnej sieti vyjadril aj primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
„Chcem vás uistiť, že stavba, ktorá vzniká pod Mostom SNP, má ďaleko od toho, čo by som považoval za primerané. Most je v procese vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku a je jednou z najcennejších dominánt mesta. Na prvý pohľad je vidieť, že stavebník išiel nad rámec odporúčaní hlavnej architektky mesta,“ uviedol na sociálnej sieti.
Pozastavenie stavebných prác
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal podvečer informoval, že na stavbu pošle Štátny stavebný dozor. „Je to inštitút, ktorý jediný vie zistiť, čo sa tam deje. Zároveň som požiadal spoločnosť Zemegula, aby okamžite pozastavila všetky stavebné práce až do času, keď budú známe výsledky Štátneho stavebného dozoru,“ uviedol primátor. Okrem toho prizval k preskúmaniu projektu aj Krajský pamiatkový úrad.
„Zároveň som zadal vytvorenie internej analýzy, aby právnici zistili, či spoločnosť neporušuje podmienky nájomnej zmluvy a či je mesto oprávnené ju vypovedať,“ informoval primátor. Podľa hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad, spoločnosť Zemegula síce predložila pred dvoma rokmi možnú podobu objektu, tá jej však bola pripomienkovaná a zamietnutá.
