Architekt Jan Šépka: Experimentujem. Vyvolávanie emócií ma nezaujíma

Keď vás oslovujú klienti, vedia už s kým majú do činenia a do čoho idú?

Ešte nikdy sa mi nestalo, že by sa mi niekto ozval na základe nejakého publikovaného rozhovoru alebo stavby. Neviem, prečo to tak je. Svoju klientelu, samozrejme, mám a vzniká na základe doporučení priateľov a známych. Ide o ľudí, ktorí vedia, za kým prichádzajú. Že to bude dlhšie trvať, že ich budem chcieť viac spoznať a že to bude stavba, ktorá im bude šitá na mieru. V tom zmysle je to pre mňa aj výhoda, že ma neoslovujú ľudia, ktorí by moju prácu nepoznali.

Návrh plaveckého bazéna v Písku Zdroj: Jan Šépka

Interiér bazénu v Písku Zdroj: Jan Šépka

Minulý rok ste realizovali projekt Vnímání v Českých Budějoviciach. Na hlavnom námestí ste do kruhového priestoru ukryli barokovú Samsonovu fontánu, aby ste poukázali na to, ako si nevšímame hodnotné veci okolo seba. Zároveň ste fontánu premostili s priestormi Domu umění, ktorý je pre mnohých ľudí skrytý. Vyšiel váš zámer ohľadom podpory vnímania?

Rozdelil by som to na dve roviny. Jedna sa týka verejnej mienky a ohlasu na samotnú akciu. To vnímam pozitívne, pretože akcia vyvolala to, čo som očakával. Za tri týždne ju navštívilo vyše 36-tisíc ľudí, mali sme tri moderované večery s hosťami a tie boli úplne plné. Jeden bol priamo na námestí a vznikla tam zaujímavá diskusia. O tom, čo si ľudia o takýchto projektoch myslia, ako vnímajú vstup súčasnej architektúry do historického prostredia, čo chýba Českým Budějoviciam a podobne. Bolo vidieť, že ľudia majú po niečom takom hlad. Že by stáli o to, aby sa takéto akcie viac opakovali. Na začiatku, keď ľudia videli prípravné vizualizácie, boli síce skôr negatívne reakcie, ale potom, keď mali možnosť si to vyskúšať, tak sa verejná mienka úplne otočila.

A druhá rovina?

Druhá rovina je vnímanie tejto akcie u politických predstaviteľov mesta. Tam by som očakával, že keď sa niečo takéto podarí a vzbudí sa záujem ľudí, tak si mesto povie aha!, to je zaujímavé, na budúci rok by sme mohli pozvať nejakého architekta alebo umelca a ľuďom na námestí opäť niečo ponúknuť. Ale vidno, že tú politickú reprezentáciu to nezaujíma.

Keď som musel projekt dodatočne doplácať a robil som to z vlastného vrecka, pretože nebolo dosť sponzorských peňazí, tak som oslovil aj primátora. Odpoveď bola – to bola vaša akcia, nás to nezaujíma. To mi príde smutné. Cítiť, že ľudia by niečo také uvítali, ale vedenie mesta sa k tomu stavia chrbtom. A podobná situácia by zrejme bola vo väčšine miest Českej republiky.

Ostaňme ešte pri vnímaní. Váš projekt poukazoval na to, že ľudia nevnímajú stavby okolo seba. Na druhej strane sa tu celý čas bavíme o tom, ako exaltovane vnímajú napríklad vaše stavby. To je zaujímavý protiklad.

To súvisí s tým, že si na určité veci zvykáme. Niektoré stavby môžu v prvopočiatku vzbudiť veľkú averziu – zoberte si Centre Pompidou či Eiffelovku – a po rokoch sme si na ne úplne zvykli. Tieto stavby, samozrejme, priťahujú záujem dodnes a my ich vnímame. Iný príklad je Loosov dom vo Viedni naproti Hofburgu, ktorý budil na začiatku dvadsiateho storočia pohoršenie. Dnes keď chodia ľudia okolo, tak si ho ani nevšimnú. Po istej dobe si spoločnosť na istú vec zvykne a prestane vnímať jej hodnotu. A práve o tom bol projekt v Budějoviciach – ukázať, že tá hodnota tam je, že je veľká a že by bolo dobré sa tým nejako zaoberať.

Návrh Středoevropského fóra v Olomouci Zdroj: Jan Šépka

Vnútorný dvor Středoevropského fóra v Olomouci Zdroj: Jan Šépka

Veľký projekt, ktorému ste sa posledné roky venovali a ktorý tiež vyvolal vášnivé reakcie je budova Středoevropského fóra v Olomouci. Aký je momentálny stav? Bude stavba realizovaná?

Na konci minulého roku Olomouc navštívil minister kultúry a projektu venoval celý deň. My sme na pozemku vytýčili pôdorys domu, urobili sme model a tak ďalej. Projekt sa ministrovi veľmi páčil a tvrdil, že ministerstvo môže taký projekt podporiť. To je zrejme posledná nádej, ako tú stavbu zrealizovať, pretože múzeum neuspelo so žiadosťou o európske dotácie. Pokiaľ takto náročný projekt nepodporí ministerstvo, tak nevznikne.

My sme teraz pol roka robili na dopracovaní štúdie, s riaditeľom sme navštívili viacero múzeí v Španielsku, kde sme získali množstvo informácii o ich fungovaní. Toto všetko sme spolu s pripomienkami zamestnancov Muzea umění či pamiatkárov zapracovali do štúdie. Teraz je to na ministerstve a my čakáme, či sa projekt schváli a uvoľnia sa peniaze na projektovanie.

Projekt Vnímaní v Českých Budějoviciach Zdroj: Tomáš Malý

Vnútorný pohľad - Vnímání Zdroj: Tomáš malý

Najväčšia diskusia o architektúre za posledných desať rokov, ktorá presahovala aj na Slovensko, bola o súťaži na stavbu Národní knihovny na pražskej Letnej. Zúčastnili ste sa jej aj vy. Celá vec skončila zastavením projektu, súdnymi spormi – v ktorých ste účinkovali – a politickými naťahovačkami. Myslíte si, že to všetko bolo pre architektúru prínosom?

Určite nie. Skĺzlo to do roviny politikárčenia a odborná diskusia išla úplne nabok. Išlo to až ku vyjadreniam prezidenta Klausa, že sa na Letnej priviaže a bude stavbu blokovať. My sme boli v médiách označovaní za urazených autorov, ktorí skončili na treťom mieste. Pritom náš súdny spor vôbec nesúvisel s tým, či sa nám víťazný návrh páčil alebo nepáčil. Protestovali sme proti nedodržaniu podmienok súťaže. Celá diskusia sa úplne rozpadla a nemalo to žiadny pozitívny dopad.

Ja si z toho celého odnášam to, že bez politickej podpory sa takáto veľká stavba nedá robiť. Mrzí ma, že sa budova nepostavila a nemám na mysli náš návrh, ale všeobecne. Je škoda, že česká architektúra nemá takú stavbu, akou by bol objekt Národnej knihovny, ktorý mohol vygenerovať niečo nové a priniesť nejakú novú identitu. Ostala z toho len pachuť a ničomu dobrému to neprospelo. Napadá mi však k tomu ešte jedna vec.

Predsa pozitívna?

Neviem, či je pozitívna alebo negatívna. No bolo to po prvý krát v Českej republike, kedy bola nejaká stavba a vyhlásenie výsledkov architektonickej súťaže na prvej stránke takmer všetkých novín. A to skoro celý týždeň. Bolo na tom vidieť, že keď niekto dobre ovládne médiá a zmanažuje to, tak dokáže urobiť takúto bublinu. A nebolo to o kvalite víťazného návrhu, ale o schopnosti nafúknuť to. Riaditeľ knižnice, ktorý predtým pracoval v Českom rozhlase, využil kontakty a dokázal to nastaviť tak, že sa o tom rozprúdila diskusia. Musím dať klobúk dole, že sa mu to v oblasti architektúry podarilo.

Prinieslo to však aj tú negatívnu stránku, že ostatné návrhy boli ignorované, neboli nikde zverejnené a všetko účelovo smerovalo k víťazovi. Médiám sa úspešne podarilo naliať to ľuďom do hlavy. Možno aj to, čo si o tom majú myslieť. A toto vygenerovalo celý ten ďalší sled vecí. Určite existuje viacero iných stavieb, ktoré sú kvalitné, ale nikdy sa okolo nich neviedla takáto diskusia. Pretože tam chýbala podobná bublina, ktorú by niekto dokázal vytvoriť. Ale je zaujímavé vedieť, že sa to dá. A očividne s čímkoľvek.