Mestská časť Petržalka podľa jej starostu Jána Hrčku v poslednom čase zaznamenala množstvo otázok, podnetov a aj nespokojnosti s urbanistickou štúdiou hlavného mesta, aby bola pri budúcej električkovej trati výstavba obytných domov či dokonca nových povrchových parkovísk.
Zapracovanie pripomienok
„Našou prioritou je, aby bolo v tomto území čo najviac zelene, peších promenád, cyklotrás a parkov, čiže takzvaný Central park,“ povedal J. Hrčka. Vyzýva preto Petržalčanov, aby posielali svoje pripomienky k štúdii na mailovú adresu [email protected], aby ich mohla mestská časť zapracovať do svojho stanoviska pre hlavné mesto.
„Ide o mestské pozemky, takže je plne v moci mesta Bratislava zvoliť si, čo na tomto území chce mať. No my sme zásadne proti výstavbe, ktorá bude znižovať kvalitu života súčasných obyvateľov žijúcich v blízkosti tohto územia,“ podotkol starosta.
Aj prípadná výstavba by podľa neho prioritne mala priniesť pracovné príležitosti, zvýšiť parkovacie kapacity nepovrchovými riešeniami, limitovať výšku navrhovanej zástavby do výšky terás, respektíve prvého obytného podlažia. Ak tam už bude musieť byť aj výstavba pre bývanie, mala by podľa J. Hrčku dotvárať verejný priestor a prinášať do Petržalky novú kvalitu verejného priestoru.
Nový koncept
Projekt predĺženia električkovej trate až na koniec Petržalky chce hlavné mesto spojiť i s vytvorením nového urbanistického konceptu v centrálnom petržalskom koridore, ktorým bude električková trať prechádzať. Predstavou mesta je, aby v tomto priestore našli rezidenti to, čo im v súčasnosti chýba.
Urbanistická štúdia sa preto zaoberá územím okolo Chorvátskeho ramena v Petržalke. Jej hlavnými cieľmi sú navrhnúť novú urbanistickú koncepciu územia, navrhnúť koncepciu dlhodobo udržateľnej mobility s podporou pešej a cyklistickej dopravy, v úzkom prepojení na MHD.
Taktiež navrhnúť koncepciu verejných priestorov s dôrazom na zachovanie prírodného charakteru územia okolo Chorvátskeho ramena a definovať východiská pre zmenu územného plánu mesta v danej lokalite.
Hlavné mesto tvrdí, že pri príprave štúdie bolo jednou z podmienok zapojenie verejnosti, ktoré realizovalo formou odborných workshopov, prieskumu v území, seminárov, verejných stretnutí a dotazníkového prieskumu s vyše 2 700 zapojenými.
