Takmer tretina spotreby energií v Európskej únii pripadá na služby spojené s budovami. To, pravdaže, únia nemôže nechať bez povšimnutia. Známkovanie budov a následné vydávanie energetických certifikátov, ktoré sú povinné od začiatku tohto roka, má jednak chrániť životné prostredie, jednak urobiť poriadok na trhu s nehnuteľnosťami.
Pri realitných transakciách sa bude už prihliadať aj na energetickú náročnosť. Horšie klasifikované nehnuteľnosti sú, logicky, ťažšie predajné – keďže ich prevádzkové náklady sú vyššie. Národohospodársky rozmer povinnej energetickej certifikácie na Slovensku príliš nerezonuje.
Napriek tomu ide o vypuklý problém, rastúce ceny energií nechávajú chladnými len málo domácností. Aj preto sa intenzívne skloňujú pojmy ako energetická hospodárnosť, úspory, efektivita. Tú, samozrejme, schátranému slovenskému fondu budov zabezpečí len ich komplexná obnova.
Známky pre budovy
Od januára sa v únii povinne hodnotí energetická náročnosť budov. Slovensko si vybralo ročný odklad, od budúceho roka však bude klasifikácia nehnuteľností podľa energetickej náročnosti realitou aj pod Tatrami. Do jednej zo siedmich energetických úrovní, na prvý pohľad pripomínajúcich systém hodnotenia vo vysokoškolskom kreditovom systéme, zaradí budovy získaný certifikát.
Ten bude musieť mať väčšina nehnuteľností v členských krajinách. Takýto pas bude musieť aj navrhnúť, ako si budova môže známky zlepšiť a dostať sa do vyššej energetickej triedy.
Čiže takej, v ktorej sú nehnuteľnosti využívajúce energie hospodárnejšie. To je predsa jeden z hlavných cieľov smernice Európskej únie o energetickej hospodárnosti budov.
Znižovanie spotreby energií, využívanie obnoviteľných zdrojov a ochrana životného prostredia sú prvotné motívy. Únia totiž dlhodobo zápasí s problémom narastajúcich dodávok zdrojov energií z nečlenských krajín.
A zároveň aj s vyššími emisiami skleníkových plynov. Kým výber dodávateľov energií únia ovplyvniť nedokáže, na spotrebiteľov páky má. V znižovaní energetickej náročnosti môže oba problémy aspoň čiastočne riešiť.
Energetická náročnosť existujúcich slovenských budov je stále veľmi vysoká. Nájomca či kupec nehnuteľnosti v súčasnosti nemá veľa šancí získať o nej relevantné informácie.
„Energetický pas“ budovy to zmení. Bude ho musieť mať okrem všetkých nových či obnovovaných budov aj nehnuteľnosť, ktorá sa predáva alebo prenajíma.
Pri prenájme alebo predaji budovy budú musieť dať kompetentní vypracovať autorizovaným energetickým audítorom energetický certifikát. Ten je vo svojej podstate podobný certifikátom, ktoré majú napríklad aj elektrické spotrebiče.
Štát dá aj požičia
Obnova bytových domov je predovšetkým úloha majiteľov bytov. Starať sa o svoj majetok im prikazuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Problém vytvára objem peňazí, ktorý si komplexná obnova budov na Slovensku vyžaduje. Len na obnovu bytových domov treba podľa rezortu výstavby takmer štyristo miliárd korún v nasledujúcich šiestich rokoch.
Astronomickú sumu majitelia bytov nemajú k dispozícii, našťastie sa už prebúdza finančný sektor. Po vstupe stavebných sporiteľní na toto pole už vstúpila aj väčšina bánk.
Podpora sa dá získať aj od štátu. Systémové – materiálové, technologické či konštrukčné – chyby totiž majitelia bytových domov dostali v balíku s kúpou strechy nad hlavou.
Dotácie sa týkajú iba spomínaných systémových porúch. Sú to statické chyby, defekty obvodového plášťa či technické problémy balkónov.
Práve ne návratné príspevky na zateplenie idú podľa záznamov rezortu najviac „na odbyt“. Okrem toho štát na obnovu rezidenčných budov aj lacno požičia – prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania.
Aktuálne za percentný ročný úrok. V tomto roku je k dispozícii na štátne pôžičky 600 miliónov korún, čo je doteraz najvyššie číslo.
Väčšina z nich je však už minutá, hoci sa ešte neskončil ani prvý štvrťrok. Záujem o lacné úvery je výrazne vyšší ako možnosti fondu.
Eurá pre sídliská
Znižovať energetickú náročnosť slovenských budov pomáha aj Európska únia. V aktuálnom skrátenom programovom období 2004 – 2006 vyčlenila 55 miliónov eur na obnovu verejných budov.
V tom nasledujúcom, ktoré sa začína v roku 2007, sa k nim pri dá aj podpora bytových sídlisk. Eurá po putujú na revitalizáciu celých obytných zón. Teda okolia domov, športovísk, zelene či infraštruktúry.
A popri tom nový šat dostanú aj bytovky. Vynovia sa fasády a domy sa zateplia, čím sa zníži ich energetická náročnosť.
Výška balíka, ktorým prispeje únia na obnovu slovenských sídlisk, zatiaľ nie je jasná. Bude závisieť od výsledkov rokovaní Slovenska s úniou a novými členský mi štátmi prijatými počas veľkého tresku v máji 2004.
Nepôjde však o sumu, ktorá by rezidencie dychtiace po obnove vytrhla z biedy. Koordinátorom europrojektov budú obce, ktoré budú musieť zabezpečiť i zafinancovať prípravu projektu.
Časť nákladov na revitalizáciu pokryjú eurofondy, časť štát. Rozhodujúce bude do celého procesu zatiahnuť vlastníkov bytov.
Obecných bytov je na Slovensku ledva dvadsatina. Na vlastníkoch bytov bude rozhodujúca zodpovednosť.
A to je práve najväčšie riziko, ktoré je s obnovou spojené. Prístup majiteľov, ktorí svoje byty získali počas privatizácie v 90. rokoch za zostatkovú cenu – najviac pár desiatok tisíc korún – nie je vždy dostatočný.
Medzi sebou ťažko hľa dajú dohodu a časť z nich nie je ochotná prispievať na nevyhnutné úpravy domu. V prípade verejných budov zase brzdí obnovu nedostatok peňazí ich majiteľov – štátu, samosprávnych krajov a obcí.
