Rastúce ceny plynu a elektriny môžu „tešiť“ minimálne jednu skupinu. Výrobcov alternatívnych zdrojov tepla.
Vývoj cien začína čoraz viac hrať do karát takýmto spôsobom kúrenia či ohrevu vody. Ľudia hľadajú spôsoby, ako by sa dali ušetriť náklady na vykurovanie, nielen cez nižšiu spotrebu.
A tak už sa aj na Slovensku začínajú na rodinných domoch objavovať solárne kolektory alebo aj menej známe vykurovacie systémy, ako sú napríklad tepelné čerpadlá. Rozhodne nejde o masový fenomén.
Ešte stále veľkú časť ľudí odrádza v porovnaní s klasickými kotlami vysoká vstupná investícia. No pri rastúcich cenách klasických energií sa začína návratnosť týchto moderných technológií pri ich prevádzkových nákladoch čoraz viac skracovať.
A okrem spoločenskej výhodnosti, spočívajúcej v úspore primárnych energií, začínajú byť zaujímavé aj úspory pre peňaženku spotrebiteľa.
Drahší solár.
Hlavná výhoda solárnych kolektorov je to, že zdroj energie, ktorý využívajú – teda slnko – je zadarmo. Je teda jasné, že z pohľadu prevádzkových nákladov je solár mimoriadne výhodný. Za to však treba zaplatiť.
Obstarávacia cena takéhoto systému je minimálne dvakrát vyššia ako pri klasických kotloch. „Ten rozdiel v cene často už len psychologicky ľudí odrádza od kúpy soláru,“ pripúšťa aj Milan Novák, riaditeľ slovenského výrobcu solárnych kolektorov Thermo/Solar.
Kým cena klasických – elektrických či plynových kotlov sa pohybuje okolo 50- až 60-tisíc korún, pri solárnych kolektoroch treba počítať s minimálne dvakrát takou vysokou investíciou.
Aj to však závisí od plánovaného využitia. Najrozšírenejšie využitie na Slovensku je ohrev vody. Štvorčlenná rodina musí pritom počítať s investíciou okolo 120-tisíc korún. V takomto prípade dokáže solár pokryť približne 60 percent ročnej spotreby teplej úžitkovej vody.
„Dá sa dosiahnuť aj vyššie pokrytie, ale potom by vstupné investície vzrástli tak, že by systém už nebol ekonomicky efektívny,“ upozorňuje J. Novák. Aj z ekonomického hľadiska správne nadimenzovaný solárny systém splatí svoje vstupné investície v rozpätí ôsmich až dvanástich rokov.
Životnosť kolektorov sa pritom pohybuje okolo 25 rokov. Ako však dodáva J. Novák, pri takýchto prepočtoch návratnosti nie sú zohľadnené ďalšie faktory. Napríklad ani budúci vývoj cien fosílnych palív. „Takže tá reálna návratnosť môže byť ešte lepšia,“ dodáva.
Vykurovanie aj s bazénom.
O niečo komplikovanejšie môže byť rozhodovanie o kúpe solárneho systému na vykurovanie domu. Ekonomické parametre využitia na vykurovanie sú o niečo horšie ako pri ohreve vody.
„Investičné náklady na jednotku získaného tepla sú približne dvakrát vyššie,“ pripúšťa J. Novák. Kombinovaný systém, pri ktorom solár vyhrieva úžitkovú vodu a zabezpečuje aj kúrenie, stojí okolo 200-tisíc korún. Cena závisí najmä od počtu solárnych kolektorov.
Ekonomiku vykurovania solárom ovplyvňuje najmä fakt, že efektívne sa dá využiť len čiastočne, lebo v hlavnej vykurovacej sezóne – v zime – je najnižšia intenzita slnečného žiarenia. Je preto nevyhnutné mať aj iný zdroj na vykurovanie.
Avšak vhodne navrhnutým solárnym zariadením je podľa J. Nováka možné ekonomicky zaujímavým spôsobom využiť solárne prikurovanie objektu v jarných a jesenných mesiacoch roka.
Napriek obmedzeniu využitia v zime záujem o tzv. kombizariadenia, ktoré slúžia na ohrev úžitkovej vody i na vykurovanie, podľa J. Nováka rastie. V čoraz väčšej miere začínajú ľudia solár využívať aj na ohrev bazénov. To už dokáže zmeniť využitie aj výhodnosť soláru.
Pri takejto trojkombinácii využitia – na ohrev úžitkovej vody, na kúrenie i na vykurovanie bazéna – sa dá už systém dimenzovať aj vo väčšom rozsahu. V zimných mesiacoch zabezpečuje väčšie pokrytie potrieb na vykurovanie a v lete, keď v našich geografických podmienkach dopadajú až tri štvrtiny ročnej intenzity slnečného žiarenia, zase práve na vyhrievanie bazéna.
„Takže prebytky tepla v lete neumorím naprázdno, ale reálne využijem,“ vysvetľuje J. Novák. Dodáva, že v takomto prípade sú ekonomické parametre návratnosti systému dokonca lepšie ako pri čistom využití na ohrev vody. Hoci takýchto klientov zatiaľ až tak veľa na Slovensku nie je, ich počet so stúpajúcou životnou úrovňou postupne rastie.
Nevyhnutná záloha.
Najväčšia nevýhoda soláru je, že sa pri vykurovaní nedá naň spoľahnúť v plnej výške potrieb. Nižšia teplota vonkajšieho prostredia a nižšia intenzita slnečného žiarenia spôsobujú, že na zimné obdobie musí mať solár záložný zdroj.
Aj v takomto prípade sa však dá podľa J. Nováka ušetriť časť nákladov. V zime dokáže predhrievať vodu na teplotu okolo 25-30 stupňov, jej dohriatie na požadovanú teplotu potom zabezpečí sekundárny zdroj.
Či a nakoľko sa systém pre daný dom oplatí, to závisí aj od iných faktorov. Najmä od energetickej náročnosti stavby a tepelných strát. „Samozrejme, dom by mal byť zateplený a mať čo najnižšie straty,“ vysvetľuje J. Novák.
Dodáva, že výhodné je mať vo vykurovaných priestoroch nízkoteplotný vykurovací systém – či už stenové alebo podlahové kúrenie. Predovšetkým pri stenovom systéme sa dajú dosiahnuť výrazné úsporné efekty. Vykurovaná stena predstavuje veľkoplošné výhrevné teleso vyžarujúce teplo. Miestnosť sa preto dá vykurovať na nižšie teploty ako pri klasickom spôsobe.
Potenciál využitia solárnych systémov na Slovensku ľudia podľa J. Nováka ešte len začínajú objavovať. Počíta s tým, že záujem porastie. Do karát solárnych systémov hrajú stále rastúce ceny energií. Badať to aj vo výkyvoch v dopyte, ktoré prichádzajú často práve v období zvyšovania cien energií.
Postupne sa využitie soláru stane aj čiastočne imidžovou záležitosťou. „V zahraničí to už tak je. Okrem iného to zvyšuje aj cenu nehnuteľnosti. Dom s takýmto systémom dlhodobo garantuje majiteľovi nižšie náklady na energie,“ presviedča.
Aj čerpadlo.
Čoraz väčšej popularite sa začínajú tešiť tepelné čerpadlá. Princíp týchto zariadení je jednoduchý. Využívajú energiu, ktorá je obsiahnutá v zemi, vo vode alebo vo vzduchu. A to po celý rok, teda aj v zime. Tepelné čerpadlo odoberie teplo z veľkého množstva takejto látky, kompresorom ju skoncentruje a zvýši na teplotu potrebnú na kúrenie alebo ohrev vody.
Pravda, vstupná investícia ani v tomto prípade nie je zanedbateľná. Podľa Pavla Sýkoru zo spoločnosti Master Therm SK treba počítať, že pre dvojposchodový rodinný dom s rozlohou dvesto štvorcových metrov sa môže nevyhnutná investícia vyšplhať aj na viac ako 150-tisíc korún. V prípade, ak ide o systém ťahajúci teplo napríklad zo studne.
Ak nie sú vhodné podmienky na vykopanie studne, môže sa spraviť aj hlbinný vrt. Ten však už investície môže vyhnať až na pol milióna korún. Pre rodinné domy je nevyhnutý vrt do hĺbky 80-160 metrov, čo môže stáť až do 200-tisíc korún.
„Aj preto je výhodnejšie najskôr uvažovať o systéme využívajúcom studňu, ktorý je účinnejší z energetického hľadiska,“ dodáva. Dokáže zabezpečiť vykurovanie aj pri extrémnych mrazoch. Na to, aby tepelné čerpadlo dokázalo do vykurovacieho systému dodávať teplo 55-65 stupňov Celzia, stačí relatívne nízka, približne desaťstupňová teplota okolitého prostredia.
Alternatívne využitie.
Dobre nastavený systém čerpajúci teplo zo studne dokáže podľa P. Sýkoru zabezpečiť sto percent celoročnej potreby vykurovania. Návratnosť investícií do tepelného čerpadla sa pohybuje do deväť rokov. V súčasnosti už však existujú aj technológie, ktoré umožňujú cez leto studňu alebo vrt využívať na klimatizovanie priestorov.
Takýto spôsob chladenia dosahuje približne polovičné prevádzkové náklady. Ideálne je, ak sa s použitím tepelného čerpadla počíta už pri výstavbe domu, ale nie je to podmienka. „Viac ako tri štvrtiny čerpadiel sa inštaluje do už dokončených domov,“ pripúšťa P. Sýkora.
Podobne ako pri solárnych kolektoroch aj pri tepelnom čerpadle musí mať vykurovaný dom nízke tepelné straty. A najvýhodnejší variant opäť počíta s podlahovým či so stenovým vykurovaním.
Ani tepelné čerpadlo však nie je úplne nezávislé od klasických energií. Potrebuje dodatočnú, zväčša elektrickú energiu. Aj napriek tomu dokáže v ročnom objeme o polovicu znížiť náklady na vykurovanie. Spotrebovaná elektrina tvorí iba asi tretinu z vyprodukovanej energie čerpadla.
Solárne kolektory a tepelné čerpadlá sa dajú využiť aj vo väčších prevádzkarňach. Solárne kolektory dokonca možno využívať aj na výrobu priemyselného tepla. Na Slovensku využíva solárne kolektory na predhrievanie vody pre centrálne zásobovanie teplom aj žilinský Bytterm. Tepelné čerpadlá sa zase dajú využívať napríklad na ohrev či chladenie vody pre čistiace procesy vo výrobe, ale napríklad aj na výrobu vodnej pary.
Ilustračné foto – Thermosolar
