Vládou financovaný program búrania nepotrebných bytov v panelovej zástavbe však trvá výrazne dlhšie, než sa pôvodne plánovalo. Ukončený bude najskôr na konci budúceho roka.

Od roku 2002, keď sa o likvidácii nepotrebného bytového fondu rozhodlo, do konca minulého roka minula vláda na búranie panelákov 2,8 miliardy eur. Na tento rok je vyčlenených ďalších 105 miliónov eur, o výške podpory na budúci rok Spolkový snem zatiaľ nerozhodol.

Celkovo by malo byť na území bývalej NDR strhnutých takmer pol milióna bytov, ktoré už nemajú využitie. Za vyprázdňovaním panelových domov stojí predovšetkým sťahovanie východných Nemcov do západnej časti krajiny, kde je viac pracovných príležitostí a vyššie mzdy.

Do bytovej situácie sa to premieta dvojako: priamo sa uvoľňujú byty, naviac v bývalej NDR klesá pôrodnosť, a preto sa dopyt po bývaní neobnovuje s príchodom novej generácie.

Podľa údajov Spolkového snemu bolo do konca roku 2007 strhnutých zhruba 220-tisíc nevyužívaných bytov a ich búranie postupne pokračuje. Vzhľadom k celkovému počtu bytov a klesajúcemu objemu prostriedkov určených na ich likvidáciu však nie je pravdepodobné, že sa do konca budúceho roku podarí splniť celkový stanovený cieľ.

Na mieste zbúraných panelových domov by mali vyrásť najmä kancelárske a úradné budovy. Je to aj prípad domov na nábreží Sprévy v centre Berlína, ktoré robotníci búrajú v týchto dňoch. Tri paneláky by mali uvoľniť miesto pre ďalšie rozšírenie zázemia Spolkového snemu. Komplex parlamentných budov by sa tak mal natiahnuť do zhruba sedemstometrovej dĺžky.

Panelová zástavba na území bývalej NDR pochádza zväčša zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Zatiaľ čo v centrách miest panelové domy obvykle vypĺňajú medzery v zástavbe spôsobené vojnovým bombardovaním, na perifériách často stoja sídliská postavené na zelenej lúke.

Stavba veľkých sídlisk patrila medzi príznačné rysy východonemeckého bytového programu, podobne ako v ďalších krajinách socialistického bloku, vrátane Československa. V roku 1973 vedenie NDR sľúbilo občanom vybudovať do roku 1990 tri milióny bytov. Cieľ ale nesplnilo.

Vtedajší šéf východonemeckých komunistov Erich Honecker síce v roku 1988 slávnostne odovzdal jednej mladej rodine kľúče od údajne trojmiliónteho bytu, neskôr sa však ukázalo, že sa dovtedy podarilo vybudovať iba dve tretiny uvádzaného počtu nových panelových bytov.