Na Štefánikovej ulici v Bratislave postupne začali v 19. storočí šľachtici budovať paláce a záhrady a v roku 1895 dokonca pribudli aj električky. Všetko nasvedčovalo vzniku architektonicky bohatého bulváru, ktorého súčasťou sa stal aj Karáčoniho palác, uviedol portál slovensko.hnonline.sk.
Teraz v objekte sídli Kancelária prezidentky Slovenskej republiky spoločne s Úradom vlády Slovenskej republiky. Národnú kultúrnu pamiatku poznačil zub času a inštitúcie, ktoré ju majú v rukách, sa rozhodli konať.
Ku koncu novembra schválili návrh obnovy a odhadované náklady na rekonštrukciu zatiaľ predstavujú sumu 2,8 milióna eur. Financie sa budú čerpať z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a aj zo štátneho rozpočtu.
Plán obnovy aktuálna vláda nezreviduje, priznala by tým svoje zlyhanie
Zásadná revitalizácia fasády
Palác dostane novú tvár vďaka revitalizácii fasády, novým oknám či obnove vykurovacej sústavy a zatepleniu budovy. To by malo znížiť energetické nároky budovy až o 30 percent.
Súčasťou rekonštrukcie má byť aj ochrana proti zemnej vlhkosti, obnova suterénu, prízemia, terasy a schodov, ako aj tepelná izolácia podkrovia a obnova a úprava prvého a druhého nadzemného poschodia, píšu HN.
Palác dal postaviť gróf Quido Karáčoni. Významný činiteľ rakúsko-uhorského panovníckeho dvora a zakladateľ viacerých charít však budovu naplno využiť nestihol. Zomrel totiž rok po jej dokončení.
Palác postavili v novorenesančnom slohu na základe projektu firmy Ferdinand Kittler & Karl Gratzl. Ten odkazoval práve na 19. storočie a charakteristický typ budov. K národným kultúrnym pamiatkam bola budova zaradená 22. decembra 1980, pripomína slovensko.hnonline.sk.
Vznikne predškolské zariadenie
Rekonštrukcia tohto pozostatku niekdajších časov je podľa Ivana Pauera, prezidenta Stavebnej komory Slovenskej republiky, dôležitým krokom.
„Budova patrí medzi architektúru centra starej Bratislavy a myslím si, že už bol najvyšší čas zastaviť jej chátranie a dať jej nový šat a život,“ uvádza s tým, že obývané pamiatky pozitívne pôsobia na psychiku človeka, obzvlášť v dnešnej dobe, ktorá je presýtená ostrými hranami a rovnými plochami „krabicovej architektúry“.
Karáčoniho palác využijú aj deti. Na prvom a druhom podlaží totiž vznikne predškolské zariadenie pre deti zamestnancov pracujúcich v štátnej a vo verejnej správe. Po dokončení rekonštrukcie by tak do piatich novovzniknutých tried mohlo chodiť najviac 120 detí. Táto myšlienka sa pozdáva aj Pauerovi.
