Mlynské Nivy v Bratislave boli v minulosti naozaj nivami s mlynmi. Korzovali tam zrejme len sedliaci, ktorí si prišli pomlieť obilie. Mesto, teda jeho centrum, bolo odtiaľ na vtedajšie pomery ďaleko. Neskôr mlyny nahradili továrne a z Nív sa stala priemyselná časť mesta s historicky zaujímavými industriálnymi budovami ako napríklad Kablo či Klingerka. Aj tieto budovy zväčša podľahli zubu času, privatizácii a dravým developerom.
Dnes sú Mlynské Nivy v širšom centre mesta, naozaj sa skok od historického centra. Navyše, stávajú sa súčasťou novovznikajúceho „downtownu“ s množstvom výškových budov (mrakodrapy sú prisilné slovo) s kancelárskymi priestormi, ktoré čoskoro doplnia aj byty.
Ďalším plusom tejto lokality je blízkosť starousadlíckych štvrtí z 50. rokov minulého storočia ako napríklad 500 bytov za Páričkovou ulicou a tiež autobusovej stanice a dopravnej tepny smerom von z mesta. Práve tá bolo viac ako rok a pol preťatá rekonštrukciou pod taktovkou HB Reavis, najaktívnejšieho developera v tejto časti mesta.
Na Nivách v Bratislave vyrástla najvyššia budova na Slovensku. Technický štandard je vysoký
Zabudnite na Champs-Élysées
Developer sľuboval odovzdať mestu kvalitný mestský bulvár. Smerovanie k nemu badať. Širšie chodníky, oddelené obojsmerné cyklopruhy od cesty či viac zelene. To všetko sú pozitíva. Lenže tie nestačia, aby sa z Nív stál mestský bulvár takého typu, aký predstavuje napríklad slávna parížska ulica Champs-Élysées. Po nej sa korzuje „len tak“, lebo sa tam človek cíti príjemne. Navyše, tento bulvár je lemovaný službami a obchodmi. To zatiaľ Nivám chýba, aj keď prvé lastovičky sa už po okrajoch ulice objavujú v projekte Twin City.
Navyše, budovy, ktorými sú Elyzejské polia obkolesené, majú súmernú a nižšiu výšku ako rastúce „mrakodrapy“ na Nivách. Tiež stromy sú tam už veľké a jednoliate. Tá uniformita je aj na niečo dobrá, dodáva bulváru súmerný tvar. To tiež Nivám chýba.
Sú tam celkom vkusné tehličkami obložené budovy Twin City, za nimi trčia do výšky vežiaky v štýle Zahy Hadid, oproti je budova VÚB banky z 90. rokov minulého storočia a do toho vyrástla mohutná administratívna budova Nivy Tower. Oproti je akoby diera, kde je dočasná autobusová stanica. Hoci tá je celkom pekná a moderná, pocit celistvosti Mlynským Nivám nedáva.
Plus sa dokončuje moderná autobusová stanica prepojenáso shopping centrom. Možno predpokladať, že odsaje ľudí z ulice na Mlynských nivách. Takže koncept korzovania po ulici plnej obchodov nemusí úplne fungovať.
Na tejto výslednej podobe Mlynských Nív je vidno, že Bratislave zúfalo chýbajú urbanisti, ktorí by videli mesto nie ako developeri rozkúskované na jednotlivé projekty, ale komplexne ako priestor, kde žijú ľudia. Tí sa chcú po meste aj prechádzať, nielen rozvážať autom. Lenže na Nivách dostali prioritu práve autá a nie ľudia.
Nie bulvár, ale dopravná tepna
Dopravná tepna plná áut, autobusov a trolejbusov v troch pruhoch po oboch stranách Nív zrejme nebude lákať rodinky s deťmi v pokoji sa poprechádzať po „bulvári“. Ak na ulici pribudnú ešte električky, čo je v pláne, doprava sa ďalej zahustí. Aj preto si radšej rodičia s deťmi skočia do nejakého mestského parku alebo do centra, kde auta nie sú také bežné.
Mlynským Nivám bude zatiaľ chýbať aj pokračovanie či prepojenie na ďalšie ulice. Spojenie s rušnou Dunajskou ulicou smerom do centra mesta pretína veľká križovatka, čo nemusí byť až taký problém. Lenže pokračovať v korzovaní na Prievozskú ulicu nebude lákať veľa ľudí, lebo tam nič mimoriadne nie je. Apollo Business Centrum je čiastočne zbúrané a podniky či služby oproti nemu nelákajú davy. A zrejme ešte dlho lákať nebudú.
To by som skôr milovníkom korzovania odporučil z Nív zabočiť na Svätoplukovu ulicu, kde je jedna z mála zachránených industriálnych pamiatok – budova Pradiarne 1900, ktorej rekonštrukciu dokončuje developer YIT. Od nej sa dostanú na Dulovo námestie s pešou zónou a fontánou, ktoré síce tiež nie je architektonickým skvostom, ale je tam väčší pokoj ako na rušných Nivách.
