M. Šramko: Kongresové centrum v Bratislave nie je lukratívny developerský projekt

Projekt Nový Istropolis s objektom pre kultúru je podľa generálneho riaditeľa Immocapu Martina Šramka náročná výzva. Ide o pretvorenie mestskej štruktúry na takom významnom mieste v Bratislave, ako je Trnavské mýto, na desiatky rokov.

Ak štát nebude mať záujem spolupracovať na výstavbe Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC), ktorým by mohol byť objekt pre kultúru v projekte, developer bude hľadať iné možnosti financovania alebo úpravy kultúrnej časti. Cieľom je povýšiť ju na takú úroveň, aby bola v prípade nezáujmu štátu financovateľná zo súkromného kapitálu.

Immocap kúpil Dom odborov Istropolis v bratislavskom Novom Meste od odborárskeho Jednotného majetkového fondu. Fond hľadal kupca, či ste sa o budovu zaujímali sami?

Oslovila nás renomovaná poradenská spoločnosť, zastupovala Jednotný majetkový fond, majiteľa Domu odborov Istropolis na Trnavskom mýte a priľahlých pozemkov. Bol to tender s viacerými kolami. Zúčastnili sa na ňom všetky významné developerské spoločnosti. Najvyššou cenou sa nám to podarilo vyhrať, konkrétnu sumu prezradiť nemôžem, nakoľko nám to neumožňuje podpísaná zmluva.

Bola to primeraná cena?

Myslím si, že áno. V danom čase sme si to takto spočítali. Považujeme ju za trhovú. Viem, že ak boli medializované ponuky na Istropolis, tak boli veľmi nízke. Neviem, možno mesto ponúkalo svojho času 100 miliónov slovenských korún, čo je asi 3,3 milióna eur. Iba súkromný sektor alebo developer je schopný zaplatiť trhovú cenu.

Budova Domu odborov Istropolis nie je využívaná. Ako sa o ňu staráte?

Po tendri sme si urobili jej pasportizáciu. Zachovali sme ľudí, ktorí v nej pracovali ako technici či v správe, aby bola kontinuita. Prevádzkovali sme ju až do pandémie koronavírusu, každý rok však vyrobila stratu státisíce eur. Kultúrnych podujatí sa v rokoch 2018 a 2019 konalo málo, pretože budova nebola atraktívna. Bola zanedbaná, nebola v nej napríklad vzduchotechnika, technické zázemie bolo zastarané.

Výnosy nepokryli náklady na elektrinu, kúrenie a veľkú daň z nehnuteľností. Využiteľnosť veľkej sály bola na 8,7 percenta ešte pred pandémiou. Inak povedané, sálu sme nevedeli pred pandémiou prenajať na viac ako 3 dni do mesiaca, pretože nespĺňala požiadavky väčšiny organizátorov, čím sa generovala vysoká strata. V roku 2020, počas pandémie, sme boli nútení objekt dočasne uzatvoriť, až sme sa dostali do súčasného štádia.

Koľko platíte na dani z nehnuteľností?

Približne 120-tisíc eur ročne.