Rast cien niektorých stavebných materiál a prác by nemusel robiť vrásky na čele verejných obstarávateľov, keby využili možnosti zákona o verejnom obstarávaní. Vzostup cien sa prejavil aj na Slovensku.
Na otázku či sa zvýšené ceny odrazili v problémoch s obstarávaním, dostal TREND napríklad z mesta Piešťany odpoveď, že v posledných mesiacoch roka 2021 museli súťaže rušiť, pretože nedostali žiadne ponuky. Bolo to zrejme spôsobené neistotou na trhu s energiami a nízkymi predpokladanými hodnotami zákazky, ktoré riziko nezohľadňovali.
Aj o cenách a zákone o verejnom obstarávaní sa TREND rozprával s podpredsedom ÚVO Jaroslavom Lexom.
Ako majú postupovať verejní obstarávatelia vrátane samospráv v čase, keď rastú ceny stavebných materiálov, aby boli v súlade so zákonom?
Najprv treba povedať, že príprava je dôležitá. Upozorňujeme na to dlhé roky a mnohí verejní obstarávatelia sa snažia voliť spôsoby, vďaka ktorým vedia predchádzať problémom. Máme tri hlavné odporúčania, ktoré mnohí verejní obstarávatelia používajú. Ešte pred obstarávaním treba urobiť poriadnu projektovú dokumentáciu, aby išli do najmenších detailov a identifikovali kritické miesta.
Druhou vecou je kvalitná zmluva, ktorá myslí aj na to, že môžu stúpnuť ceny stavebných materiálov. Tretím odporúčaním je myslieť na kritické situácie. Upozorňujeme na to, aby mali jasné pravidlá napríklad, keď ochorejú robotníci, je nedostatok materiálov, príde dlhá zima a podobne. V mnohých veľkých verejných obstarávaniach to je riešené.
Použil by som príklad od Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Okolo roku 2000 sa robilo verejné obstarávanie na stavebné práce na most Košická (Most Apollo, poznámka red.) v Bratislave. Už v tom čase to fungovalo tak, že boli doručené ponuky, chvíľu trvalo, kým tieto ponuky vyhodnotili, vybavili stavebné povolenie a došlo k situácii, že za ten čas sa zmenili ceny stavebných prác.
Tým, že mali v zmluve vopred dohodnuté pravidlá indexácie, víťaznú ponuku zindexovali – zvýšili o dohodnutú sumu. Samozrejme, firmy museli preukázať, že ceny sú správne a rozumné. Tieto pravidlá teda zákon povoľoval už v tom čase, teda pred viac ako 20 rokmi. V roku 2009 sme (po konkrétnom rozsudku Súdneho dvora EÚ) presnejšie pravidlá zmien zmlúv, medzi čo patrí aj indexácia cien, dostali novelou do zákona o verejnom obstarávaní.
Keď obstarávatelia použijú v zmluve pevnú cenu, čo to pre nich znamená?
Verejní obstarávatelia v poslednom čase pristupujú k tzv. pevnej cene v zmluve. Týmto vypúšťajú možnosti ako sú doložky s indexáciou. Potom vznikajú problémy. Ďalšou možnosťou je „naprojektuj a postav“. Neriešia stavebnú dokumentáciu, povedia stavebnej firme, aby prevzala všetky riziká. Ak však nepoužijú indexačné doložky, oslabia možnosť reagovať na situáciu so zvýšenými cenami a majú problémy. Zákon je prísny, nie je možné znevýhodniť subjekty, ani tie, čo prehrali.
Overovali ste si rast cien?
Obraz rastu cien stavebných materiálov nie je taký, ako sa predostiera. Došlo k určitému extrémnemu nárastu určitých položiek. Kontaktovali sme Európsku komisiu, Štatistický úrad SR, Národnú banku Slovenska, aby nám potvrdili rast cien stavebných materiálov. Komunikovali sme s verejnými obstarávateľmi v tom zmysle, že ak dochádza k takýmto extrémom, zohľadnite to, prosím, v zmluve.
Napriek tomu všetkému prišli na úrad námietky, kde sme rozhodovali o tom, či verejný obstarávateľ pripustí alebo nepripustí indexáciu. Napriek tomu, že sme boli v špeciálnych podmienkach so strmo rastúcimi cenami ropy, elektriny a plynu, ale aj cien stavebných materiálov, verejní obstarávatelia trvali na tzv. pevných cenách. Keď sa rozhodnú ísť touto cestou, obe strany ponesú riziká.
Približne koľko percent zmlúv, ktoré ste posúdili, malo problém, že neobsahovali indexáciu?
Takýto prieskum nerobíme. Verejní obstarávatelia vyhlasujú obstarávania podľa svojich potrieb a podmienok, ktoré im vyhovujú a trh na to reflektuje. Viacerí verejní obstarávatelia mali tieto indexačné doložky. Ak boli rozumne napísané, tak by nemali brániť, aby stavba kontinuálne pokračovala. Musia zvažovať, kde sú riziká.
Indexačná doložka v zmluve musí byť alebo môže byť?
Je na slobodnej vôli verejných obstarávateľov, či tam bude. Nemôžeme nútiť verejných obstarávateľov do indexačných doložiek. V samotnom stavebnom sektore, keď sme sa s nimi rozprávali, mali dohodnuté ceny na dlhé obdobie. Niekto má fixované ceny na tri mesiace, na pol roka, na rok. Majú dohodnuté veľké objemy, ktoré odoberajú, preto je to dodávateľ ochotný akceptovať a ceny fixujú.
Treba však povedať, že zákon je flexibilný a tieto veci nerieši. Dávame možnosť verejným obstarávateľom, by sa pred obstarávaním poradili s odborníkmi, prípadne aby sa porozprávali s trhom na prípravných trhových konzultáciách.
Mestá a obce sú často také podfinancované, že idú do rizika s pevnou cenou, pretože nemôžu zaplatiť viac. To nie je otázka zákona a ÚVO, obce by mali mať dostatok peňazí na financovanie svojich potrieb. Ak idú cestou pevnej ceny, obce aj firmy sú si vedomé rizík. Firmy by si mali dostáť svojim záväzkom voči verejnému obstarávateľovi. Ak sú podmienky tvrdé, skôr by som povedal, že by firmy nemali predkladať ponuku.
Má verejný obstarávateľ možnosť zistiť, či je ponuka reálna?
Firmy sú povinné odpovedať na otázky verejných obstarávateľov, ten má právo pýtať sa teoreticky aj na jednotlivé kľúčové položky, odkiaľ ich chce dodávateľ nakúpiť. Ak by ceny boli nereálne, verejný obstarávateľ môže takúto ponuku vylúčiť. V zákone existujú protiváhy a verejní obstarávatelia, ale aj podnikatelia sa vedia oprieť o rozsiahlu judikatúru, ktorá im vie podržať chrbát.
Využívajú verejní obstarávatelia predbežné trhové konzultácie?
Využívajú ich čoraz viac. Práve v čase pandémie to veľmi odporúčame. Vítajú to aj podnikatelia, aby vedeli povedať, čo môžu splniť a čo nie. Treba o tom napísať zápisnice. Počas stretnutia by nemali odznieť informácie, ktoré sa nedozvedia iní uchádzači.
Často sa na konzultáciách dopracujú obe strany k lacnejšiemu riešeniu, čo sa stalo napríklad v prípade havarijného stavu jedného z mostov na východnom Slovensku, kde sa z pôvodne predpokladanej ceny 7 miliónov cez iné riešenie dostali na približne 1,6 milióna eur, čiže na štvrtinu.
Akceptujú stavební podnikatelia, že pri trhových konzultáciách musia, obrazne povedané, vyložiť karty na stôl?
Už roky existuje problém prenášania zodpovednosti iba na podnikateľov. Upozorňujeme, že treba zvážiť prístup, pretože je rozdiel medzi vymaľovaním 10 miestností a stavbou, ktorá potrvá tri až päť rokov.
Každý rozumne uvažujúci vie, že za tri-štyri roky môže dôjsť k zmene cien, inflácie. Zmluvy treba písať akoby do zlého počasia. Treba do nich dať rozumné pravidlá, aby verejný obstarávateľ na konci dňa mal dielo v požadovanej kvalite za najlepšiu cenu v danom čase. Odchýlky počas stavby sa nedajú vylúčiť, ale nemajú byť neprimerané.
Ako riešia doložku s indexáciou v našich susedných krajinách?
Kontaktovali sme sa s českým Úradom pre ochranu hospodárskej súťaže a myslím si, že majú na to rovnaký názor ako my. Ten, kto pristupuje zodpovedne k príprave, napíše rozumné pravidlá. Ktoré by mohli znieť, že pristúpim k zmene ceny iba vtedy, ak ceny týchto kľúčových stavebných materiálov stúpnu o x percent. Je na zmluvných stranách, ako sa dohodnú. Samozrejme, podnikateľ si to započíta do ceny a rizika.
Verejný obstarávateľ má možnosť stanoviť v podmienkach účasti určité ekonomické a technické kritériá, a získať tak ponuky od kategórie kvalitných a silnejších podnikateľov, ktorí majú potenciál riadne a včas plniť zákazku. Aj toto sa nachádza v zákone, treba využiť jeho možnosti
- Jaroslav Lexa
je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zastupoval Allianz poisťovňu v problematike verejného obstarávania. Pracoval na odbore legislatívy a metodiky na ÚVO a ako riaditeľ odboru verejného obstarávania na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od roku 2018 sa ako riaditeľ Inštitútu verejného obstarávania venoval metodickej, vzdelávacej a analytickej činnosti. V oblasti verejného obstarávania pôsobí viac ako 20 rokov. Podpredsedom úradu je od februára 2020.
PRAMEŇ: ÚVO
