Developeri verzus Bratislava: Mesto má stále priestor rásť

Územný plán hlavného mesta poskytuje v mnohých smeroch oklieštené možnosti na ďalšiu výstavbu nových projektov. Súboj developerov a mesta preto nikdy predtým nebol taký živý, ako je dnes.

Navyše stavitelia musia svoje aktivity podriaďovať plánu z minulých rokov. V Bratislave je tento problém najvypuklejší a zároveň najviac vidieť, keď sa projekt nepodarí alebo keď sa predstavy mesta a developerov neprekryjú.

Na dekády vopred

Bratislava má k dokonalosti stále ďaleko. Vie to samotné mesto, vedia to developeri aj obyvatelia. Svoj prerod a zmenu, aby sa stala modernou európskou metropolou, však jednoznačne začala a z pohľadu najväčších developerov už nemusí byť ich jedinou ambíciou zastavať každé voľné miesto.

Je však pravda, že kapacity metropoly sa postupne napĺňajú, hoci jej potenciál sa ešte stále naplno nerozvinul. Aj preto by sa mali mnohé štvrte snažiť doslova o prerod pôvodného účelu a vytvorenie novej vízie na ďalšie dekády vopred. Pri takomto prístupe sa však mnohé veci dostanú do konfrontácie, a to z pohľadu mesta verzus pohľadu developerských firiem.

Mestský pohľad je zrejmý. Vedenie hlavného mesta tvrdí, že platný územný plán v podstate žiadnej výstavbe nebráni, len nastavuje isté mantinely. Takisto vedenie mesta vo výstavbe nebrzdí nikoho, kto dodržiava koeficienty, funkcie a ďalšie parametre, ktoré územný plán definuje.

Prioritným záujmom vedenia Bratislavy je mať rozvoj mesta pod kontrolou, chrániť záujmy obyvateľov, rešpektovať zákonné rámce. Z nedávnych vyjadrení vedenia hlavného mesta, ktoré jeho zástupcovia poskytli TRENDU, je zrejmé, že úlohou mesta nie je prioritne vychádzať v ústrety investičným zámerom developerov. Podstatou aktuálnej zmeny však je, že dnes už v metropole ide o vyšší zmysel a funkčnosť pre čoraz väčší počet obyvateľov Bratislavy.

Nejde len o výstavbu

Navyše sa zmenil hlavný naratív, v ktorom sa už dnešná podoba dokumentu neporovnáva s tým, ako vyzerala kedysi, ale zakladá sa na tom, ako by sa mesto malo čo najviac podobať európskym mestám zajtrajška. To je a mal by byť nový vzor developerov, vedenia mesta aj architektov.

Nová tvár Bratislavy si vyžiada ešte mnoho zásadných úprav so spoločným menovateľom – budú musieť mať zmysel a ideálne spoločný význam. Nie nadarmo bol najvyšší čas pre nový územný plán. Pri počte súčasných, ale ani pri hĺbke ďalších projektov nepôjde o jednoduchú zmenu a konfrontáciu záujmov, a to najmä v lokalitách, ktoré dodnes plnili úplne inú funkciu.

No hoci sa napriek tomu môže zdať, že v Bratislave je kľúčová len výstavba nových bytov, nie je to celkom tak. Developeri sa síce v novom stavebnom zákone dožadujú širších mantinelov, ale sami vnímajú potrebu priniesť udržateľnú a modernú výstavbu. Prejavuje sa to nielen v projektoch na perifériách, ktoré sa snažia viac o komunitné bývanie so spoločnými verejnými priestranstvami či parkmi, ale primárne v samotnom centre mesta.

Centrum sa postupne začína rozširovať, historická časť sa prepája s novodobou. Nové centrum mesta aj preto začína dostávať svoju podobu a ďalšie avizované projekty naznačujú, že cieľom je vytvoriť skutočnú metropolu na Dunaji.

Veľkou výhodou Bratislavy sú preto územia, ktoré pri správnom plánovaní rozvoja umožnia výrazne rozšíriť centrum a prispejú k zlepšeniu kvality života. V tomto smere by mal územný plán čo najviac korelovať nielen s predstavami magistrátu, ale aj s možnosťami vhodnej výstavby. A riešiť tak otázku dostupnosti bývania s novými príležitosťami na budovanie zmiešaných obytných území.