Na svet prichádzajú novostavby z dreva. Mimoriadny záujem nedávno vzbudil spoločný projekt Berga & C.F. Møllera, štokholmskej pobočky najväčšej dánskej firmy C.F. Møller, so švédskym Dinell Johansson. Investor HSB, spoločnosť pre vlastnícke bývanie, hodlá projekty realizovať v centre Štokholmu v roku 2023 v rámci osláv stého výročia založenia.
Firma z Aarhusu obohatila vďaka fúzii s Berg Arkitektkontor impozantnú kolekciu dvoch desiatok projektov pre švédske hlavné mesto s azda najznámejším dielom, multifunkčnou arénou Ericsson Globe, postavenou k majstrovstvám sveta v hokeji v roku 1989.
Zvláštnosťou súťaže HSB bola požiadavka vytvoriť návrhy pre tri lokality vzdialené od seba viac ako dva kilometre. Víťazný dánsky návrh ponúkol drevenú architektúru.
Zarezonovala najmä 34 poschodová veža. O jej realizácii sa rozhodne o niekoľko mesiacov, pričom zohľadnia aj názor občanov z hlasovania na Facebooku.
Berg CFmoller Dinelljohansson Vasterbroplan (01) Zdroj: Vizualizácie Berg | C.F. Møller
Veža s názvom HSB 2.0 má stáť v západnej časti štokholmského centra, neďaleko severného vyústenia mostu Västerbron. Stala by sa akcentom pohľadov z mostov v centre. Konštrukciu z krížom vrstveného masívneho dreva (CLT), spevnenú v dolných podlažiach tenkými oceľovými piliermi, zosilnia betónovým jadrom. Stropy a podlahy budú z dreva.
Dvojplášťovú fasádu rozčleňujú lodžie, či, ako vravia architekti – verandy, ktoré má každý byt. Potrebu elektrickej energie majú plne zabezpečovať strešné solárne panely.
Drevená výšková architektúra sa dá nazvať novým svetovým trendom, výrazným od konca minulého desaťročia. Spolutvorcom trendu je Arup, autor štúdie z roku 2009 Domy budúcnosti pre rakúsky Fond vedeckého výskumu (FWF).
Priaznivci týchto stavieb vidia výhody oproti výškovým oceľovým a betónovým budovám najmä v ľahkosti a ekologickosti. Predpovedajú, že onedlho budú aj podstatne lacnejšie. Výhody už dnes vyvažujú pomerne vysokú nákladnosť, tvrdí Mårten Leringe, výkonný riaditeľ Berg & C.F. Møller.
Berg CFmoller Dinelljohansson Vasterbroplan (02) Zdroj: Vizualizácie Berg | C.F. Møller
To však môže čoskoro zmeniť narastajúci akcent na ekológiu v stavebníctva a urbanizácia. Podľa prognóz má totiž do roku 2050 žiť v mestách až 70 percent svetovej populácie. Významný je aj vysoký, až 39-percentný podiel emisií CO2 z výroby stavebnín.
Porovnateľnými návrhmi, hoci na rozdiel od HSB 2.0 len štúdiami, sú 43-poschodový Big Wood (Veľké drevo, 2013) od Michaela Chartera v Chicagu a 30-poschodový Woodscraper (Drevodrap) vypracovaný mg-architecture pre Vancouver. Hlavný architekt kanadskej firmy Michaela Greena (pozrite si video) je autorom publikácie The Case for Tall Wood Buildings (Dôvody pre výškové drevené budovy, 2012).
Súčasné drevené obytné domy majú ďaleko k dimenzii projektu C.F. Møllera. Na rozdiel od iných krajín stoja najvyššie švédske drevostavby zatiaľ iba v malých mestách: desaťposchodový Lagerhuset postavili v Eslöv, komplex siedmich 8 poschodových domov projektoval známy Wingårdhs Arkitekter na brehu Bällstaviken, zátoky jazera Mälaren v Sundbybergu neďaleko Štokholmu.
V krajine s mimoriadnym vzťahom k drevu dosiahol v roku 2012 v bytovej výstavbe podiel drevených domov nad tri podlažia až 15 percent, o čo sa pričinilo najmä zrušenie zákazu výstavby tohto typu v roku 1994. Zaviedli ho po katastrofálnych požiarov v 19. storočí. Nedávny najväčší požiar v Nórsku za vyše 40 rokov v Lærdal pripomenul rizikovosť historických drevených stavieb. Odolnosť budov s novou technológiou ako CLT je nepomerne vyššia.
V Austrálii a Veľkej Británii realizujú vysoké drevené budovy už aj v metropolách. Príkladom je desaťposchodový Forte vo Victoria Harbour v Melbourne (pozrite si video) a o poschodie nižší Stadthaus na Murray Grove 24 v Londýne (pozrite si video).
Výšku HSB 2.0 nezverejnili. Počtom poschodí je blízky 120-metrovej Victoria Tower v severnej časti Štokholmu. Budúcou bezkonkurenčne najvyššou štokholmskou vežou sa stane takisto dielo Wingårdhs Arkitekter - 75 poschodová, „tradičná“ Tellus Tower (225 m) s plánovaným dokončením v roku 2019.
Vizualizácie Berg | C.F. Møller
