Zlý pocit v stavebníctve zostal

Skromné vládne balíčky a pozastavené PPP projekty od stavbárov krízu nevyhnali. Naopak, po tom, ako predvlani citeľnejšie atakovala menšie firmy, vyskúšala v minulom roku aj trpezlivosť lídrov stavebného trhu. Ukazovatele hovoriace o význame odvetvia v národnom hospodárstve zostali po vlaňajších výkonoch takmer bez zmeny. Podiel stavebníctva na HDP trocha klesol, na 8,2 percenta. Kým totiž celkový HDP stúpal, v stavebníctve sa dostavil mierny pokles hrubej pridanej hodnoty. Podiel na zamestnanosti sa zošuchol len nebadane, na 8,6 percenta, keďže stavbári začali s prepúšťaním až vlani a zamestnanosť v odvetví klesala podobným tempom ako v celom hospodárstve.

Vyššia rentabilita

Hodnota minuloročnej stavebnej produkcie sa vyšplhala na 5,53 miliardy eur a po očistení o zmeny cien bola o 4,6 percenta nižšia v porovnaní s rokom 2009. Celkové tržby v odvetví za všetky skupiny podnikov prevýšili 8,6 miliardy eur a medziročne sa scvrkli o 6,1 percenta.

Tieto predbežné údaje zrátal Štatistický úrad SR z podkladov, ktoré mu firmy dodávajú v priebehu roka na mesačnej báze. Spresní ich podľa tzv. ročného zisťovania. Najnižšiu produkciu, necelých 300 miliónov eur, vykázali podniky zamestnávajúce od 250 do 500 ľudí. Najviac, bezmála 1,9 miliardy eur, prestavali živnostníci, za ktorých sa údaje odhadujú podľa rôznych administratívnych zdrojov. A najhlbší, až 8,8-percentný prepad stavebnej výroby priznali veľké stavebné firmy s 500 a viac zamestnancami. Hodnota ich stavebných výkonov klesla vlani na 959 miliónov eur.

Nefinančné podniky bez živnostníkov generovali v minulom roku výnosy na úrovni 6,8 miliardy eur, z nich im zostala pridaná hodnota bezmála 1,7 milióna eur a zisk pred zdanením vo výške 584 miliónov. Pozitívnou správou je redukcia nákladov. Pri viac ako dvanásťapolpercentnom poklese výnosov sa pridaná hodnota znížila o necelých deväť percent a hrubý zisk narástol o 4,6 percenta.

Takmer štyri pätiny výnosov a dve tretiny pridanej hodnoty i hrubého zisku pripadajú na podniky, ktoré majú 20 a viac zamestnancov. O nich sú k dispozícii najpresnejšie údaje, lebo Štatistický úrad ich oslovuje všetky v tzv. vyčerpávajúcom zisťovaní. Náklady si postrážili ešte lepšie, čo sa prejavilo v raste hrubej rentability. Kým v roku 2009 im zostalo z tržieb viac ako šesť a pol centa, vlani si priemer ešte takmer o dva centy zlepšili.

Zdroj: 1

Najväčší stratili najviac

Úbytok produkcie ovplyvnil pokles výkonov stavbárov v bytovej i nebytovej výstavbe, infraštruktúra sa udržala zhruba na úrovni predminulého roka. Živil ju však výdatne len jediný veľký cestný projekt – výstavba rýchlostnej komunikácie R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. Ale domácim velikánom sa okrem košickej Eurovie SK a bratislavského Strabagu či ZIPP do výnosov nezapočítal.

Poradie sa v prvej sedmičke trocha pomenilo, ale najväčšie stavebné firmy sú zoradené v rebríčku TRENDU jedna za druhou, nikoho, ani Takenaku medzi seba nepustili. Lídrom trhu zostal bratislavský Doprastav, a to podľa tržieb, pridanej hodnoty i priemerného počtu zamestnancov. Z tržieb mu ubudlo menej ako ZIPP, ktorá druhú priečku aj s nižšími tržbami opäť obhájila a ich pád, na rozdiel od Doprastavu, nepreniesla do pridanej hodnoty.

Strabag si ako jeden z mála veľkých rastom tržieb polepšil a všuchol sa pred Váhostav-SK na tretiu priečku. Koncern so sídlom v susednom Rakúsku tak čelil kríze na Slovensku vcelku úspešne. Štvrtý Váhostav-SK oželel v tržbách medziročne skoro 100 miliónov eur, ale pridanú hodnotu udržal bez prepadu. Päťkou na trhu zostala slovenská dcéra švédskeho stavebného koncernu Skanska SK, ktorá medzi veľkými stratila z tržieb najmenej. Košické Inžinierske stavby z francúzskeho Colasu boli zvyknuté na lepšie umiestnenie, najvýraznejší pád tržieb v celom rebríčku ich posunul až na šieste miesto. Najväčšmi im chýbajú diaľničné stavby.

Eurovia SK patriaca francúzskej skupine Vinci tiež sídli vo východoslovenskej metropole. Tržby si dotiahla na predkrízovú úroveň z roku 2008 dodávkami pre sesterskú Granviu na rýchlostnej ceste R1 a v rebríčku jej za to pripadla šťastná sedmička. V tom minuloročnom ju mala Takenaka, ktorú neveľký pokles v tržbách odsunul až na deviatu priečku.

Zisky sa scvrkli

Medzi desiatku najväčších stavebných firiem sa cez vlaňajšie výsledky prepracoval Ingsteel. Podvihli ho rekonštrukčné práce na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu i nové závody. Medzi nimi Minioceliareň v Strážskom pre český Steel holding, v ktorom je bratislavský Ingsteel spolumajiteľom, či výrobná hala Krauss Maffei pre Ingsteel Development v Sučanoch. Na desiatu priečku sa prepracovala Trnavská stavebná spoločnosť, ktorá od roku 2011 pôsobí s novým obchodným menom TSS Grade. Pripísala si dvojnásobný nárast tržieb. Výkony zvýšila na stavbách pre investorov z verejného sektora, zvlášť pre Železnice SR na realizácii zriaďovacej stanice v Tepličke nad Váhom pri Žiline. Vôbec najvyššiu dynamiku zaznamenal nováčik v rebríčku banskobystrická spoločnosť Stavby mostov Slovakia z francúzskej skupiny Vinci, ktorú trojnásobné medziročné zvýšenie tržieb vystrelilo na jedenástu priečku. Pomohli jej mostné objekty na R1. Nedávno osadila posledný zo 674 segmentov nosnej časti mosta v oblasti obce Pohranice pri Nitre, ktorý patrí medzi najdlhšie v rámci jediného realizovaného PPP projektu.

TSS Grade sa stala jednotkou podľa čistého zisku. Druhý najvyšší zisk mala vlani Eurovia SK, za ňu sa prepracoval žilinský Váhostav-SK, štvrtý skončil ZIPP a päticu úspešných uzatvára Ingsteel. Spolu vytvorili zdroje v objeme 18,9 milióna eur, vlani na to stačili Doprastav a Takenaka. Inžinierske stavby v Košiciach vykázali za uplynulý rok najväčšiu stratu, vyše 58 miliónov eur. Vo výročnej správe uviedli, že ju spôsobili vyššie náklady na realizáciu a financovanie stavieb, zaúčtovanie opravných položiek k rizikovým pohľadávkam a tvorba rezerv na riziká zo súdnych sporov.

Firma napríklad na českej diaľnici D47 prerobila 16,6 milióna eur. K štyrom miliónom siaha strata slovenskej organizačnej zložky českého Metrostavu, s viac ako miliónovou stratou hospodárili bývalé Technické služby stavby, premenované vlani na TSS Pittel + Brausewetter, ktoré opravujú cesty pre magistrát a mestské časti Bratislavy. Prefa Sučany pri raste tržieb i pridanej hodnoty prehĺbila prevádzkovú a zmiernila celkovú stratu. Vlani stavala halu pre bratislavský Volks wagen, ale aj pre viaceré reťazce, zvýšila predaj zámkovej dlažby i štrkopieskov. Nedávno v Česku dokončila depozitárnu halu č. 3 v areáli Čelákovice-Záluží pre Národné technické múzeum. Predvlani robila najväčšie multifunkčné poľské centrum Bonarka v Krakove.

Doprastav, Váhostav-SK a Inžinierske stavby zamestnávali aj v minulom roku najviac ľudí – 5 456. Medziročne im z priemerných stavov ubudlo 941 pracovníkov, v skutočnosti ich prepustili o niečo viac.

Hlavne efektívne

Podľa prieskumu českej spoločnosti CEEC Research zostáva Top prioritou pre stavebné podniky vyššia efektívnosť. Kým niektoré firmy reštrukturalizáciou prešli už skôr, Doprastav realizuje viacero organizačných zmien od polovice minulého roka. Pristúpil aj k redukcii investícií. Podľa generálneho riaditeľa Dušana Šamudovského opatrenia prispejú k znižovaniu nákladov a zefektívnia chod spoločnosti. Akcionári vymenili manažment vo viacerých firmách, patria k nim aj košické Inžinierske stavby. V súčasnosti pripravujú plán na reštrukturalizáciu zdrojov financovania a hľadajú nové formy znižovania pohľadávok. Finančnú situáciu stavebných firiem zaťažuje aj potreba zdrojov pre bankové záruky súvisiace s verejnými súťažami a zrealizovanými zákazkami. V Inžinierskych stavbách evidovali ku koncu vlaňajška takéto záruky za 77 miliónov eur.

K vyššej efektívnosti prispievajú aj nové technológie. Banskoštiavnický Combin investoval hneď do dvoch. Umožňujú opravu potrubí bez výkopov, skracujú odstávky. Pri aplikácii anglickej bezvýkopovej metódy RIG nastrieka na vnútorné steny potrubia sanačnú látku na báze polyuretánov, pri hrubšom nástreku sa vnútri v podstate vytvorí nové potrubie. Zariadenie Grundoburst 1000G na zaťahovanie polyetylénového potrubia (burstlining) vlani Combinu dodala spoločnosť Phoenix-Zeppelin. V roku 2009 predala bezvýkopovú technológiu Grundodrill menšej nitrianskej stavebnej firme Ing. Ľubomír Buday GEKO.

Nechýbajú iba cesty

Hlavný biznis pre Combin sa skrýva vo výzvach Operačného programu Životné prostredie. Ten ponúka 1,8 miliardy eur, z nich bolo k 31. marcu 2011 vyčerpaných vyše 160 miliónov, necelých 9 percent. Do konca tohto roka sú ešte naplánované výzvy za štvrť miliardy eur, ale stavať sa začne najskôr v budúcom roku. Z 3,2 miliardy eur, ktoré ponúka Operačný program Doprava, bolo na konci marca vyčerpaných 636 miliónov eur, bezmála 20 percent. Prioritou je dostavba diaľnice D1 a rekonštrukcia železníc. Voľné zdroje a potenciál pre stavbárov sú aj v ďalších operačných programoch. Zo všetkých bolo ku koncu marca vyčerpaných 1,9 miliardy eur z celkového záväzku na úrovni jedenásť a pol miliardy eur.

O zlej situácii vo firmách, ktoré pripravujú stavby, hovorí Peter Gemeran, riaditeľ bratislavského Hydrocoopu. Konštatuje, že až vlani sa prudko prejavil nedostatok peňazí na objednávky nových projektových a prieskumných prác u štátnych investorov, v komunálnej sfére i u developerov. Z týchto dôvodov druhotne viazli objednávky aj od realizátorov stavieb.

Preto rok 2010 priniesol významné poklesy v obratoch, až v desiatkach percent v porovnaní s rokom 2009 a na prieskumné a projektové služby až vlani naplno doľahla finančná kríza v stavebníctve. Situácia sa zatiaľ nelepší, azda okrem dopravy je príprava stavieb v ostatných sektoroch v útlme. Projekčné firmy doslova bojujú o prežitie a naďalej redukujú už aj tak nízke odbytové ceny. Cenová hladina sa tak dostáva asi len na úroveň tretiny cien obvyklých na Slovensku v predminulom roku.

Generálny riaditeľ žilinskej spoločnosti Proma Ján Majerský konštatuje, že investičná príprava stavieb oproti minulým rokom nedáva predpoklad na výrazný rast stavebnej produkcie ani v roku 2012 a neskôr. Záujem o prípravu verejných investícií v tradičnej bytovej výstavbe alebo v inžinierskych objektoch je podľa neho pomalý a malý. Martin Bakoš, konateľ spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, na názory o tom, či nie je nezávislý – externý – stavebný dozor zbytočný, hovorí, že práve naopak, je to spôsob, ako zlacnieť výstavbu a dokonca skrátiť čas realizácie. Ušetrené peniaze pritom dokážu pokryť všetky náklady na túto službu. Podľa Borisa Dobrodenku, riaditeľa spoločnosti ENG2, ktorá má v rebríčkoch TRENDU premiéru, trh s nehnuteľnosťami už nečaká len na nižšie ceny alebo „lepšie časy“. Začína preverovať nové produkty a dá sa predpokladať, že budú iné než pred krízou. Tá sa v stavebníctve ešte neskončila, aj keď by sa prepad produkcie mal tento rok ešte zmierniť.

Bolo a je čo riešiť

Neuhradené pohľadávky aj od verejných investorov, zrušené tendre, nastrčení víťazi, neprimerané ceny – príliš vysoké alebo prinízke, súdne spory, zmarené náklady na prípravu ponúk. Zložitý systém získavania a čerpania prostriedkov z fondov EÚ. Prehodnocovanie projektov, priškrtené finančné zdroje, nízka miera verejných investícií. Čierne stavby, biele kone, tunelovanie firiem. Pokrivené, netransparentné podnikateľské prostredie, slabá vymáhateľnosť práva.

To všetko tu bolo, je, ale nemusí zostať. Pavol Kollár, konateľ stavebnín Stavmat IN a stavebnej spoločnosti IN Vest, je presvedčený, že bez prijatia zákonov obmedzujúcich nové podnikanie pre tých, ktorí už raz skončili, pričom nezaplatili svoje záväzky, bude na Slovensku aj naďalej evidovaná vysoká miera korupcie. Lebo korupčné skupiny sa regrutujú vo veľkej miere práve z týchto „tiežpodnikateľov“. Ekonomika sa nebude môcť rozvíjať a spoločnosť bude ďalej vykrádaná a zbavovaná svojich hodnôt.

Zákazky stavebnej produkcie (štvrťroky, mil. eur)
Orders of Construction Production (quarters, EUR mil)

Výdavky NDS na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest (mil. eur)
Expenditures on Construction of Highways and Motorways (EUR mil)

Článok vyšiel v prílohe TREND Top v stavebníctve, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 21.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Maňo Štrauch