Železničná Filiálka odchádza do budúcnosti

Veľká štátna zákazka prepojenia železničných koridorov v Bratislave sa pravdepodobne realizovať nezačne. A to napriek tomu, že súťaž na postavenie prvej etapy trate Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka čerstvo vygenerovala oveľa nižšie ceny, než sa pôvodne predpokladalo.

Podľa informácií TRENDU si minister dopravy Ján Počiatek v súčasnosti láme hlavu, ako tender zrušiť alebo nevyhodnotiť a posunúť ho za horizont roka 2015. Argumentmi sú najmä príliš vysoké náklady na ďalšie úseky a obava, že prvá etapa sa nestihne postaviť do konca roka 2015, čím Slovensko príde o časť eurofondov. Ministerstvo dopravy ešte zásadné rozhodnutie neurobilo, ale čiastkovými krokmi sa už smerujú peniaze pôvodne rezervované na Filiálku do iných projektov pre mestskú dopravu v Bratislave a Košiciach.

Súťažením klesla cena o 35 percent

Súťaž na zhotoviteľa stále prebieha a Železnice SR dostali na tretí pokus v pondelok (23. júla) na stôl sedem ponúk. Stavebné firmy sľubujú stavať za cenu hlboko pod odhadovými 425 miliónmi eur. Podľa informácií firiem najlacnejšiu ponuku dalo združenie Doprastav a Subterra. Tri kilometre železničnej trate chce zrealizovať za 270 miliónov eur.

Projekt sa má financovať z eurofondov cez Operačný program Doprava (OPD) a prioritnú os 4 – Integrované dopravné systémy. Až tri štvrtiny peňazí v tejto časti OPD sú rezervované na tento jediný veľký projekt.

Stavba má byť prvou etapou veľkého projektu budovania železničného koridoru TEN-T z Paríža do Bratislavy.  Prvá dosúťažená etapa predstavuje vybudovanie novej trate v dĺžke takmer tri kilometre vrátane dvoch podzemných železničných staníc Slovany a Bratislava Filiálka, ktorá má byť súčasne veľkým dopravným uzlom. Súčasťou prvej etapy je aj nový most a zdvojkoľajnenie časti trate na trase Predmestie - Hlavná stanica Bratislava.

Čas tlačí na odloženie štartu projektu

Proti vyhodnoteniu a výstavbe hovoria najmä obavy z časového oneskorenia projektu, čím by sa ohrozilo vyčerpanie eurofondov v OPD.  Zatiaľ totiž nie je jasné, kedy by sa začalo stavať aj v prípade, že štát by chcel stavbu rozbehnúť. ,,Je potrebné preštudovať a vyhodnotiť ponuky, či spĺňajú kritériá a určiť víťaza. Zmluvu bude možné podpísať až po rozhodnutí o prípadných možných námietkach uchádzačov,“ vysvetlila hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková. Prax však ukazuje, že firmy v pokrízovom súboji o veľké infraštruktúrne zákazky od štátu predlžujú takmer všetky výbery zhotoviteľa pomocou námietok. Týka sa to najmä opravy železničných tratí a výstavby diaľnic.  

Podmienkou čerpania peňazí z OPD je dokončenie stavby do konca roka 2015, teda najviac tri roky po skončení programovacieho obdobia.

Na postavenie železnice po Filiálku zapustenej do hĺbky 16 metrov pritom treba najmenej tri roky (36 mesiacov). Preto sa musí začať stavať najneskôr do konca tohto roka.

V prípade ak by námietky súťaž posunuli až do budúceho roka, bruselské peniaze - 85 percent nákladov projektu - by sa nedali použiť. Alebo by štát využité peniaze musel vrátiť.

Filiálka topí eurofondy

Doterajšie meškanie spustenia súťaže a získania územných rozhodnutí či stavebných povolení dostalo štvrtú prioritnú os OPD do patovej situácie. Až 98 percent z celkových 550 miliónov eur (vrátane národného spolufinancovania) vyhradených na integráciu dopravy zatiaľ leží nedotknutých.

,,Úspešná implementácia tohto jediného projektu je základným predpokladom pre vyčerpanie prostriedkov alokovaných v celej prioritnej osi,“ uvádzalo ministerstvo dopravy koncom júna.

Medzitým začalo hľadať náhradné riešenia, ako európske peniaze na integrovanú dopravu minúť a neriskovať ich prepadnutie. Odobrilo napríklad projekt na električkovú trať z petržalskej Bosákovej ulice na Šafárikovo námestie cez Starý most. ,,Dostali sme už záväzný prísľub 90 miliónov z eurofondov na tento projekt,“ potvrdil pre TREND primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.

Súčasne si rezort dopravy vyžiadal niekoľko menších nových projektov od mesta Bratislavy a Košíc, ktoré chce rýchlo doplniť do zásobníka Operačného programu Doprava. Ide napríklad o projekty nákupu električiek a trolejbusov a opráv niektorých dnes existujúcich tratí na území Bratislavy. Ďalšou možnosťou je presunúť peniaze do inej prioritnej osi v rámci OPD, ktorá bola určená na nákup regionálnych prímestských vlakov pre štátneho dopravcu Železničnú spoločnosť Slovensko. Tieto projekty chce minister J. Počiatek predstaviť Bruselu ako náhradu za projekt Filiálky.

Debaty o zmysle drahého tunela

Súčasne ožívajú debaty o zmysluplnosti celého projektu a najmä jeho ďalších etáp. Celý projekt je vraj ,,príliš megalomanský“ a je otázne, či sa na nasledujúce oveľa nákladnejšie etapy nájdu peniaze. Po roku 2015 sa totiž z Filiálky mal ďalej budovať šesťkilometrový tunel popod Dunaj do Petržalky a súčasne odbočka na letisko. Skompletizoval by sa tak železničný koridor TEN-T pôvodne určený pre rýchlovlaky z Paríža cez Viedeň po bratislavské letisko. Súčasne sa však trať mala využívať pre mestské vlaky a vnútromestskú i prímestskú dopravu. Mala to byť chrbtica systému verejnej dopravy v Bratislave a jej okolí. Na ďalšie etapy však treba nájsť ešte 1,5 miliardy eur.

Brusel navyše stále nepovedal, či takéto pokračovanie odobrí, pretože nedostal dôkaz o efektívnosti projektu. Preto sa realizuje ďalšia štúdia návratnosti a potenciálu tak drahej stavby.

A medzitým tunelu popod Dunaj hrozí, že zo siete TEN-T vypadne. Partnerská rakúska strana v rámci revízie pôvodnej siete železničných TEN-T koridorov podporuje presmerovanie koridoru po rakúskom území. Brusel uzatvorí debatu o zmenách TEN-T na jeseň schválením v Európskom parlamente, vynechanie slovenského tunelového riešenia je už na papieri a odobrili ho ministri dopravy.

Bez jasného pokračovania

Bez jasného cieľa budovania druhej a tretej etapy však súčasná stavba Filiálky a najmä jej zapustenie 16 metrov pod zem nemá opodstatnenie. Presmerované prímestské vlaky od Trnavy a niekoľko rýchlikov od Žiliny by síce odľahčilo kapacitne a technicky nedostačujúcu hlavnú železničnú stanicu v Bratislave, Filiálka by sa však stala len konečnou zastávkou regionálnej dopravy.

Otázky okolo ďalších etáp projektu vydesili aj bratislavskú mestskú časť Nové Mesto. Tá by v prípade nebudovania tunela musela vyriešiť, čo s tisíckami ľudí, ktorí by vystúpili v blízkosti dnešného preťaženého Trnavského mýta.

Foto - SITA / Marián Peiger