Nie je tomu tak dávno, čo u nás vstúpila do platnosti povinná certifikácia energetickej náročnosti budov a domov. V svete nehnuteľností to zašumelo..... – a na Slovensku šumí poskromne aj po troch rokoch. K európskej smernici sme sa síce prihlásili medzi prvými štátmi únie ,a aj sa podarilo dať do platnosti prvé konkrétne „zelené“ normy, no s realizáciou to už bolo a je „bolestnejšie“.  A zatiaľ čo v okolitom svete na západ od nás sa už hovorí o celostnom prístupe, „zelených“ či „modrých“ eco-friendly stavebných dielach, neobmedzených len na šetrenie energií, našinec ťažko vstrebáva (aplikuje, chápe, dožaduje sa) pojem energetický certifikát so všetkými jeho stupňami. Ani marketing v stavebníctve eko prístup dostatočne nevyužíva. Nie je témou dňa? Namiesto toho sa nám ponúkajú zľavy a akcie  na Valentína a možno aj na Veľkú noc či „sledujte MS v hokeji vo svojej novej obývačke" :-)

Na trhu badať trochu schyzofrenický prístup. Kým pri výstavbe nových rodinných sídiel sa usilujeme o čo možno najekonomickejší a zároveň najekologickejší prístup, tak pri ostatnej výstavbe – rezidenčnej, administratívnej, priemyselnej, to zdá sa, verejnosť ani médiá, tak netrápi. Na jednej strane sa hovorí o úsporách energií, zateplení, rekuperácii, pasívnych domoch, triedení odpadu, zodpovednosti voči generáciám našich detí, no akoby sa to dotýkalo iba individuálnej výstavby. Žiaľ. Pritom práve pri výstavbe veľkých administratívnych a priemyselných budov môžu byť úspory na emisiách a prínos k životnému prostrediu vyšší, navyše ak v týchto budovách trávime ako zamestnanci približne tretinu dňa  a niektorí i viac.

Svet už pritom kráča ďalej. Ekológia, ruka v ruke s Ekonomikou je horúcou témou súčasnosti. Európa oveľa viac ako predtým skloňuje celostné environmentálne certifikácie, ktoré v svojom hodnotení vyžadujú od budov, stavebníkov, developerov ďaleko viac než len energetické úspory. Tie sú v nich samozrejmosťou rozšírenou však o efektivitu, zníženie emisií CO2, recykláciu, i hygienu vnútorného prostredia. Novo koncipované objekty tzv. modré budovy  myslia na všetkých dotknutých. Na stavebníka a investora rovnako ako na nájomcu či bežného pracujúceho vo veľkoplošnej kancelárii, nakupujúceho v obchode alebo okoloidúcu verejnosť.  Rátajú s návratnosťou (veď ide o biznis ako každý iný) no myslia i na vnútornú pohodu bez upchatých nosov z klimatizácie, prievanu, vyčerpania (syndrómy chorých budov) a trebárs aj na také drobnosti ako  je dostatok stojanov na bicykle alebo na širší hygienický komfort zamestnancov kde sprchy sú samozrejmosťou. Myslím, že práve takéto budovy – zelené i modré – by sme mali aj dôraznejšie mediálne uvítať. Som veľmi zvedavá, kedy ich komunikačný potenciál  marketing objaví. Prvé lastovičky nastupujúcej EKOÉRY sa na Slovensku totiž už hlásia.

V Žiline sa pripravuje certifikovaný projekt multifunkčného centra, v Bratislave je  ohlásená výstavba prvého zeleného administratívneho objektu BBC1 plus  a v Košiciach pod názvom EcoPoint vyrastie dokonca prvá modrá budova v našich končinách. Modrá nám možno zatiaľ nič nehovorí, ale mala by nás začať zaujímať. V reči neodbornej môže znamenať aj to, že napríklad takto postavená budova supermarketu v susednom Rakúsku svojím riešením ušetrí toľko Co2 emisí, koľko ročne vyprodukuje vyše 20 domácností.A to už zrozumiteľné pre nás všetkých je.