Zahin odkaz
Zdroj: Tomaso Lisca
Blog Michala Padycha

V oblasti developmentu rezidenčných nehnuteľností pôsobím prakticky celú profesionálnu kariéru, momentálne som zodpovedný za takmer všetky rezidenčné projekty v Penta Investments na Slovensku. Budem písať o spoločenskej a individuálnej funkcii rezidenčných nehnuteľností, ako aj ich o budúcnosti či vývoji na trhu. Prečítajte si aj ďalšie blogposty.

Organika

Jedno z prvých slov, ktoré človeku napadne pri otázke dizajnu od Zahy je organika. Premýšľali ste nad tým, prečo práve organický dizajn? Jedným z hlavných dôvodov, podľa môjho názoru, je nekonečná nadčasovosť. Poznáte niečo nadčasovejšie ako je organika?

Použijem príklad v rámci nášho realitného odvetvia – a to územné plánovanie. Boli mnohé pokusy umelo plánovať prirodzený rozvoj ľudstva v rámci miest. Nemusíme ísť ďaleko. Petržalka je dobrým príkladom naivity plánovačov, že dokážu v dlhodobom horizonte plánovať funkcie pre život ľudí.

Plánovači to nedokázali včera, nedokážu ani dnes a nedokážu nikdy. Aj dnešný územný plán vnímam skôr ako želanie než plánovanie. V lokalite nevznikne 30% občianskej vybavenosti iba preto, že si to územný plán želá a prikáže.

Čo potrebujeme je priestor pre organický rozvoj. Dodajme život a nechajme mu priestor. V dnešných neistých ekonomických, politických a demografických časoch si myslím, že slovné spojenia ako „dlhodobá stratégia“ alebo „stratégia na najbližších 30 rokov“ sú prázdne pojmy.

V roku 1988 William Samuelson a Richard Zeckhauser opísali prípad potreby presídlenia malého mestečka v Nemecku, aby sa pod ním mohlo ťažiť. Po mnohých návrhoch na urbanizmus nového mesta si obyvatelia vybrali „hadovité usporiadanie starého mesta, urbanizmus, ktorý sa vyvinul v priebehu storočí bez vedomého rytmu alebo dôvodu.“

Možno len všetci hľadáme organiku. Tú prirodzenosť, ktorú máme od prírody v sebe.

Život

Zaha nám ukázala, kým môžu budovy byť. Čítate správne, nie čím, ale kým. Budovy od Zahy majú život, majú krásu, ktorú viete vnímať priamo vy, rovnako ako vnímate krásu ženy alebo muža. Jej objekty sú mäkké, máte chuť ich objať, máte chuť sa s nimi prechádzať, rozprávať alebo len zahrať.

Pocit kontaktu s budovou so životom od Zahy je ako spoznanie nového priateľa. Zrazu opäť chcete brániť ich čistotu alebo kondíciu (technický stav). Zrazu chcete byť práve pri Tej budove, práve v Tom parku, práve v Tom byte. A tak to nebudete cítiť len vy. Ale aj vaši priatelia alebo známi.

Zaha bola len jedna. Rovnako ako jej projekt – náš spoločný projekt Čulenova – bude jej prvým a posledným na Slovensku. Každého z nás môže motivovať niečo iné. No po jej odchode sme vo firme o to viac motivovaní priniesť jej odkaz, jej organiku, jej život, konečne na Slovensko. Do nášho mesta. Už tento rok.