Ivana Pasečná
O blogu
Som autorizovaná krajinná architektka a spoluzakladateľka štúdia 2ka. Zaoberáme sa kompletnou projektovou činnosťou v oblasti priestorového plánovania a krajinnej architektúry. Pôsobila som vo viacerých renomovaných architektonických ateliéroch vo Švajčiarsku, Barcelone, Írsku a ČR. Mojim záujmom sú súčasné trendy v oblasti urbánnych otvorených priestranstiev. Venujem sa im aj publikačne. Mojím cieľom je inšpirovať sa svetom a priniesť inšpiráciu domov. Vytvárať miesta, ktoré chcú ľudia nielen navštíviť, ale ani z ktorých nebudú chcieť odísť. V súvislosti s tým sa venujem aj vedeckej činnosti v odbore Urbanizmu a územného plánovania na FA STU v Bratislave.
V poslednom čase sa stretávam s názorom, že verejný priestor = no money. Pritom majú dôležitú úlohu pre mesto a to nie len pre občanov, ale aj turistov a investorov. Netvrdím idealisticky, že v krátkodobom horizonte prinesú peniaze do mestskej kasy, ale môžu byť súčasťou spamätávania sa z hospodárskej krízy a môžu priniesť želané zmeny prostredníctvom ekonomickej obnovy mesta. Verejný priestor je dobrou investíciou. Nepriamo. Priamy skok (vo forme úverov) k peniazom napokon spôsobil aj hospodársku krízu.
Čo už na tom, že začínajú slúžiť iba na vyplnenie medzery v chýbajúcom stavebnom rozvoji. Ak to má efekt pre obnovu mesta pri spamätávaní sa z krízy, prečo nie? Aj mesto ako Bratislava sa môže stať konkurencie schopnejším voči Viedni (ktorá je na vrchole spomedzi miest, čo sa týka kvality života) práve prostredníctvom kvalitných verejných priestorov.
Usilovanie o ich rozvoj by malo byť na vrchole agendy mesta. ,, Ale to je finančne náročné zaoberať sa verejnými priestormi’’ počujem častokrát zo strany činiteľov zaoberajúcich sa ich správou a riadením a to nie len na Slovensku. Verejné prostriedky sú obmedzené samozrejme. Finančná náročnosť je poriadny argument. A tieto tvrdenia verejných činiteľov sú pre nás mienkotvorné, pretože pocitu mať hlboko do vrecák v dnešných ťažkých časoch sami najviac rozumieme.
Rozvoj týchto priestorov v Ljubljane síce neprekvitá, ale jestvuje. Funguje prostredníctvom partnerstva verejného a súkromného sektora, zjednodušene obojstranne výhodnej spolupráce mesta s investormi a developerskými spoločnosťami.
Verejné priestory môžu byť tiež v súkromnom vlastníctve za kompenzácie vlastníkom pozemkov.
Mesto usmerňuje projekty súkromného sektora k dosiahnutiu cieľov verejného záujmu a naopak.
Bratislava sa považuje za malé ,,veľké’‘ mesto. Myslím, že jeho veľkosť by mohla spočívať v kvalite jeho parkov, promenád a námestí. Mohol by tu byť jeden veľký park (Sad J. Kráľa) so strážnikom v denných hodinách s toaletami a kaviarňou. Kvalitné ihriská zamerané na rôzne druhy športu so šatňami.
Detské ihriská poskytujúce príležitosť hrať sa v prírodnom prostredí namiesto prílišného lipnutia na ich vybavení. Dobre udržiavané verejné priestory pre neformálnu zábavu a s minimom vstupov čo sa týka formálnych výsadieb a výbavy, kde by sme si mohli piknikovať a púšťať šarkany. Čím väčšia diverzita takýchto priestorov, tým viac návštevníkov, viac výnosov z cestovného ruchu, čo má vo finále ekonomický benefit pre mesto (peniaze v miestnej kase, zvýšenie zamestnanosti).
Multifunkčné formálne priestory s prevádzkovateľom (Medická záhrada, námestia) by mali zvyšovať svoju úroveň a edukáciu návštevníkov náročnosťou výsadieb, či atrakcií. Čím viac diverzity tým viac muziky. Viac turistov generuje viac možností sa zamestnať. Na severozápade Veľkej Británie cestovný ruch podporuje 37.500 pracovných miest. A peniaze zostávajú v našom meste.
