Výrobcov okien je menej a viac exportujú

V poradí už tretí prieskum dokázal, že každoročný pokles výrobcov okien na Slovensku je zhruba desaťpercentný. Po tom vlaňajšom v branži zostalo 112 subjektov. Producenti skúšali aj zmenu na obchodníkov a montovali okná. Touto cestou sa vydalo tiež bratislavské Kalypso, ktoré sa však už ako K-výroba dostalo v minulom roku do konkurzu. Odchádza tak z trhu kvôli insolventnosti, najčastejšiemu dôvodu zániku oknárskych podnikov.

Dvojciferný percentuálny pokles počtu oknárskych firiem mali vlani aj zvyšné dve krajiny, ktoré Inoutic obsluhuje z moravskej obce Popůvky pri Brne. Na rozdrobenom českom trhu po 15-percentnom úbytku pôsobilo 187 podnikov a na maďarskom 127, odišla skoro tretina.

Z trhu miznú najmä strední a malí výrobcovia, ale problémy sa nevyhli ani veľkým. Na Slovensku komplexné riešenia pre veľké komerčné projekty ohrozili Fenestru Sk, ktorá sa už preorientovala na drobných odberateľov a funguje podľa reštrukturalizačného plánu.

Trh s plastovými oknami možno čiastočne charakterizovať ako regionálny. Miestni výrobcovia dokážu najrýchlejšie osloviť svojich zákazníkov. Z tohto hľadiska nie je dôležitá kúpna sila obyvateľstva, ale skôr počet dokončených bytov, tvrdí prieskum. Kým výstavbu si zabezpečia aj nižšie príjmové skupiny svojpomocne, okno ako profesionálny výrobok kupujú.

Podobne ako v betonárskej sa aj v oknárskej branži situácia v Bratislavskom kraji výrazne líši od zvyšku Slovenska. Súperia tu miestni aj iní regionálni výrobcovia a popri nich importéri.

V počte výrobcov plastových okien na stotisíc obyvateľov však vedie Trnavský a za ním je Nitriansky kraj.

Bratislavský je až piaty, po ňom ide Žilinský, pričom ich predbehli kraje okolo Trenčína a Košíc. Na chvoste je Prešovská župa a v predposlednej Banskobystricej sa dlhodobo stavia aj najmenej bytov.

Hrozba aj vykúpenie exportom

Výrobu okien na Slovensku brzdí pokles v stavebníctve a úbytok veľkých projektových zákaziek. Popritom silnie export veľkých poľských hráčov, ktorému možno len veľmi ťažko konkurovať. R. Slabák hovorí, že poľská vláda výrazne podporuje investície a export v tomto sektore a štátny program zastrešený ministerstvom hospodárstva spolufinancuje z fondov Európskej únie. Dodáva, že vlaňajšia výroba v Poľsku presiahla objem výroby nemeckého trhu a kľúčoví slovenskí aj českí výrobcovia musia rásť, aby mohli reagovať na silný tlak.

Z prieskumu i z dostupných informácií, ktoré od jednotlivých výrobcov získal TREND pre analýzy v rámci odborných príloh vyplýva, že straty na domácom trhu si najmä veľkí slovenskí výrobcovia kompenzujú exportom. Orientujú sa na Českú republiku, v ktorej už pokračuje vládny program Zelená úsporám, ale aj na Rakúsko či Švajčiarsko a Nemecko.

Počet oknárov, ktorí exportovali viac ako polovicu produkcie stúpol na sedem a pol percenta. R. Slabák hovorí, že tento stav je dôsledkom tlaku na najnižšiu cenu pri verejných zákazkách v kombinácii s chýbajúcou koncepciou a nulovou podporou zo strany štátu pre miestne firmy.

Kapacity kvôli zahraničným trhom už v Pravenci pridáva Slovaktual, ktorý je súčasťou švajčiarskeho holdingu AFG. Novú výrobnú halu v Malackách chystá HSF z rakúskej skupiny Internorm, ktorý patrí na európskom trhu k lídrom aj vo výskume a inováciách. Slovenská dcéra už robí okná takmer výlučne na export, pre rakúske pobočky hobby marketu bauMax.

Trhu rozkazujú veľkí

Z celkového objemu plastových okien bolo na Slovensku najviac vyrobených z nemeckých okenných profilov Aluplast. Nasledovali nemecké systémy Inoutic a Gealan, ktorý už patrí do skupiny Veka a v prvej päťke boli aj ďalší nemeckí výrobcovia, Salamander a Rehau.

Najviac, až 21 výrobcov plastových okien na Slovensku však využíva profily Gealan. Systém Inoutic používa 19 producentov a profily Salamander štrnásti.

Takmer 60 percent výrobcov na slovenskom trhu predáva od 1- do 5-tisíc okien. Nad 15-tisíc kusov plastových okien predá len 14 percent producentov. Približne 90 percent trhu si tak delí pätica veľkých hráčov, medzi ktorými sú pravenecký Slovaktual, Noves zo Spišskej Novej Vsi, zlatomoravecká Fenestra, prievidzský Incon a prešovská Hesta. Medzi ostatnými sú aj takí, ktorí majú vlastnú výrobu malú a predávajú hotové okná vyrobené v Poľsku.

Na významný, až dvojciferný medziročný nárast tržieb vlani stačilo iba dvanásť a pol percenta výrobcov. Pod touto úrovňou zostala pätina a štvrtine tržby stagnovali. Rástli väčšinou veľkí hráči s dostatočnými a kvalitnými výrobnými kapacitami, ktoré pokrývajú nároky zákazníkov zo západnej Európy. Závažný, až dvojciferný pokles obratu zachytil takmer tretinu subjektov a skoro 11 percent čelilo jednocifernému zníženiu.