Voľby - zrkadlo demokracie

Na rozdiel od tej dávnej a podľa dnešných kritérií nedemokratickej doby dnes občania mesta Zvolen nevedia kto je ich zástupca v slovenskom parlamente a teda presne tak, ako pred viac ako 150-timi rokmi nemajú občania tohto pekného mesta na chod slovenského parlamentu takmer žiaden vplyv. A to napriek tomu, že podľa dnešných kritérií žijeme v demokratickom štáte, v dobe, kde hlavne slobodné voľby symbolizujú náš podiel na chode vecí verejných.

Hoci volíme slobodne a často, neznamená to , že tým naozaj dosahujeme stav, keď môžeme naozaj hovoriť o demokracii. Ak 90 % populácie netuší, čo vlastne poslanec VÚC, či poslanec v europarlamentu, ale aj poslanec obecného zastupiteľstva robí a v podstate okrem miestneho poslanca nemáme na tých "vyšších" žiaden vplyv je voľba v podstate zbytočný akt. Volíme ľudí, o ktorých nič nevieme , ktorých nepoznáme.. Predsa však raz za štyri roky prídeme potvrdiť mediálne namiešané volebné kolekcie.

Neodradí nás ani to, že ako náhle spadne volebná opona, začnú sa odvíjať jedinečné príbehy na ktorých volič už neparticipuje. Privatizácie, verejné obstarávania, zákony šité na mieru pre lobistické skupiny. Výsledkom je rozčarovanie zo stavu vecí verejných a teda v konečnom dôsledku z demokracie, ktorá nezaručuje právnu istotu, ktorá nevolí lepších, čestnejších, vzdelanejších a "našich", ale iba tých, ktorých nám média a predsedovia strán ponúknu.

Výsledkom demokratických volieb je aj to, že máme prezidenta, ktorého premiér a polovica národa považuje za úžerníka, poslancov, ktorí dokážu obsadiť viacero poslaneckých kresiel a zároveň byť poprednými manažérmi štátnych inštitúcií, brať dva tri na pomery Slovenska špičkové platy. Volíme tých, ktorí si kúpili miesto na kandidátke a niekedy ani nevieme , či naozaj volíme tím predsedu, alebo niekoho z pozadia. Nevolíme nášho ablegáta za mesto či región, ktorého väčšina pozná. Výsledkom nie je priama demokracia, ale akási sprostredkovaná voľba nového politického Oscara . Toto nemôže viesť k inému ako vzniku novej totality.

Novú totalitu nám dnes okrem iného približujú viaceré bestsellery ale aj seriózne štúdie. Ten systém je dnes viac menej realitou a to nie len na globálnej úrovni. Špička bohatých a milióny v chudobných krajinách zarábajúci dolár za deň driny. Dnes sú to možno neznámi ľudia zo vzdialených krajín, zajtra to pokojne môžeme byť my. Ako tomu dokážeme zabrániť ? Prostredníctvom koho ? Prostredníctvom v podstate neznámych zástupcov ?

V čom tkvie podstata toho, že sme sa dostali do závislej polohy, oveľa viac závislej ako pred štvrťstoročím ? Podstata spočíva v tom , že jednoducho na našich volených zástupcov nemáme žiaden dosah. Je jasné, že demokracia sa jednoducho nedá uplatňovať cez voľbu neznámych kandidátov. Demokracia sa začína a je predovšetkým o voľbe tých, o ktorých sme presvedčení, že si našu dôveru zaslúžia. Voliť bilbord nie je nič iné, ako hazardná hra so slobodou. Veď aký je rozdiel medzi neznámou tvárou z bilbordu a kandidátom národného frontu ?

Zhrnuté a podčiarknuté: nemožno hovoriť o demokratickej voľbe a už vôbec nie o voľbe, ak kandidátov jednoducho nepoznáme. Nepotrebujeme súčasné politické klany, ale potrebujeme našich zástupcov v zákonodarnom zbore, ktorí budú zastupovať náš konkrétny región. Potrebujeme, aby volení zástupcovia mali povinnosť pravidelne pred občanov predstupovať, skladať účty, byť občanmi aj prípadne odvolateľní a potrebujeme tiež menej volieb. Jednoducho, potrebujeme nový model zastupiteľskej demokracie. Jej nové pravidlá dnes nedokážu presadiť politické strany, pretože hneď, ako sa chopia moci, ich záujem meniť podstatu systému dramaticky klesne.

Dokonalou demonštráciou ilúzie demokracie sú aj voľby do europarlamentu. Jasné, že to nezmeníme. Ale prečo si to občas nepripomenúť.