Kanadské mesto na prelome 60. a 70. rokov. Dopravné zápchy a problémy sa radnica rozhodne riešiť výstavbou osempruhovej diaľnice krížom cez centrum tak, aby sa po nej dalo rýchlo dostať takmer do každej štvrte.
Proti zámeru sa však zdvihne búrka nevôle, ľudia začnú chodiť na zasadnutia mestskej rady, zakladajú občianske združenia. Sila hlasu „Takto to riešiť určite nechceme“ silnie. Výsledkom je nakoniec zrušenie výstavby diaľnice a trvalý nárast záujmu občanov o územný rozvoj mesta.
Takýto je scenár zrodu systematického územného plánovania s aktívnou účasťou obyvateľov v olympijskom meste Vancouver na západe Kanady, vysvetľuje architekt Drahan Petrovič, ktorý v ňom dlhšie žil.
Otázkou je, kedy poriadok v mestských mapách príde aj na Slovensko. Územný rozvoj je zahmlenou a pre občanov ťažko rozlúštiteľnou oblasťou, ktorú považujú za semenisko korupcie a svojvôle mestských pánov a lobingu developerov.
Do veľkej miery majú pravdu. Tvorba územných plánov a ich zmeny sú priestorom na ovplyvňovanie politikov, na druhej strane to dáva obciam možnosť tlačiť do kúta nepohodlných developerov a tých, čo nie sú ochotní viezť sa v korupčnej káre. Na územné plány zón nemajú mestá a obce peniaze, takže ich nechajú „zadarmo“ vytvárať developerov. Ich dizajn potom môže byť ovplyvnený ich zámermi.
Ani keď sa územné dokumenty schvália a začnú platiť, nie sú dostatočne jasné a jednoznačné. Na magistrátoch a stavebných úradoch preto kraľujú vybavovači, ktorých úlohou je všetkými dostupnými prostriedkami presvedčiť zodpovedných úradníkov a mestských politikov až po primátora, že ten-ktorý zámer treba povoliť a prípadne kvôli nemu aj zmeniť alebo prihnúť územné dokumenty.
Nejednoznačné pravidlá a voľný výklad vytvára okrem korupcie aj predlžovanie vydávania povolení. Ak treba nejaké zmeny, či úpravy, reálny rozbeh projektov trvá roky a niektoré sa nakoniec ani nerozbehnú. Namiesto sita, cez ktoré prepadne nekvalita sa zaseknú práve projekty, ktorých developeri odmietajú korupciu a obchádzanie pravidiel.
Stále väčšiemu počtu obyvateľov slovenských miest je takýto stav proti srsti. Namiesto aby mestá mali jasný plán, kam sa chcú rozvíjať a čo budovať, sa zmietajú v chaose a podliehajú závanom zámerov silných lobistických skupín. Poriadok v územných plánoch sa tak tento rok stal témou volebných kampaní nielen v Bratislave, ale aj v menších mestách.
Najmä tých, ktoré sú postihnuté dopravnými ťažkosťami v dôsledku nerovnomerného a nepremysleného rozvoja v posledných dvoch desaťročiach. Ranné zápchy a nemožnosť zaparkovať už netrápia iba Bratislavu, vedeli by o tom rozprávať aj občania Banskej Bystrice, Žiliny, Nitry alebo Lučenca.
Na začiatku spomenutý príbeh kanadského Vancouveru napokon vyústil do vzniku nového územného plánu mesta. Počas jeho tvorby ho postupne na verejných stretnutiach pripomienkovalo až 20-tisíc občanov mesta.
Trápilo ich, ako sa bude vyvíjať, čo sa v ňom bude stavať, čoho sa dožijú. Na Slovensku máme malú paralelu s Vancouverom. Turčianska obec Šútovo sa roky bránila tomu, aby diaľnica medzi Martinom a Ružomberkom rozčesla jej územie na polovicu.
Tam paralela končí. Päťkrát obecné zastupiteľstvo zmenu územného plánu obce odmietlo, na šiesty raz sa ministerstvom dopravy Ficovej vlády nechalo dotlačiť k privoleniu. Veď sa tým ušetrí kopa peňazí, nemusí sa stavať tunel Korbeľka. Nevadí, že diaľnica pretne chránené prírodné územia, že zničí inžinierske siete, ktoré obec vystavala pre budúce rodinné domy v novej časti. Nech sú v Bratislave spokojní.
Aj v Šútove sa ľudia prebudili neskoro, o stavbu sa začali zaujímať až keď sa o nej písalo v novinách. Nezbednosti vlastných komunálnych politikov im unikli medzi prstami. Našťastie sa o ekologické dopady stavby začala zaujímať Európska komisia a financovanie diaľnice zabrzdila. Inak by sa po Šútove už preháňali buldozéry a vyrovnávali miesto pre diaľnicu cez ihrisko aj cintorín.
Občania sa musia začať o rozvoj svojho mesta zaujímať viac, žiadať jasné pravidlá. Aj záujem developerov je poznať dopredu vypočítateľné náklady na plánovaný projekt, a to nielen finančné, ale aj časové.
Okrem úspešnej prípravy a výstavby potrebuje developer aj rozvoj lokality a okolia stavby, aby nebola ako krásny obelisk osamelo trčiaci v strede spustnutého územia, kam nových obyvateľov ešte roky nemá čo prilákať.
Všetky pravidlá sú však málo účinné, ak sú iba pákami na vymáhanie úplatkov, nad ktorými voliči privierajú oči. Situáciu môže zmeniť aktívny záujem občanov o jednotlivé rozhodnutia a komunálni politici, ktorí si zakladajú na vyvrátení aj najmenšieho podozrenia z korupcie. Ak takých voliči v posledných komunálnych voľbách nenašli, zbytočne sa budú ďalšie štyri roky rozčuľovať netransparentnými rozhodnutiami a nefungujúcim mestom. Palica sa láme iba raz za štyri roky.
Ilustračné foto - Peter Kremský a www.cometovancouverbc.com
Vizualizácie - Nová Nitra a TriGranit
