Prechádzka po kopcoch Malých Karpát, stretnutie s priateľmi v horách kúsok od mesta, rande na lavičke uprostred upravenej zelene a v tieni stromov. To všetko s výhľadom na Bratislavu. Projekt Visutých záhrad predstavený bývalým primátorom Andrejom Ďurkovským mal svetové ambície. Až súčasný primátor Milan Ftáčnik povedal, že to reálne, aspoň dnes, nie je.
Bol (stále je?) to pekný projekt. Taký, aké slovenská metropola miesto natlačených bytoviek lacnej architektúry potrebuje už dlhé roky. Z Bratislavy by síce neurobil veľkomesto, no urobil by z nej krajšie miesto pre život. Také, po akom našinec túži vždy po návrate z Viedne alebo Londýna.
Uvedomujú si to aj tvorcovia, súdiac podľa sympatickej webstránky záhrad, ktorá projektu dáva na pohľad reálnejší rámec. Známe osobnosti podporujúce myšlienku, kvalitné vizualizácie, slová o spoločenskej zodpovednosti firiem i budúcej podobe záhrad. To všetko dáva zmysel.
No prísť s veľkolepým mnohohektárovým projektom v čase, keď mesto sotva spláca vlastné dlhy a nevládze zabezpečovať každodenné potreby, je odvážne. Nakresliť záhrady na desiatkach, možno stovkách súkromných pozemkov, po ktorých túžia developeri, je zasa naivné.
Visuté záhrady však na úvod nepotrebujú peniaze ani pozemky, ale jednu veľkú metlu. Takú, ktorá bez rozmýšľania vyzametá roky rokúce zlepené chuchvalce korupčného prachu na magistráte. Bratislavskí developeri totiž vedia, že ak nasledujú rady z prostredia tajomného inžinieringu, samospráva schváli aj nezmysel. Prečo by napríklad namiesto miliónov eur mala v kopcoch rásť tráva?
