Parkovanie vo väčších i menších slovenských mestách je problémom. Pri novostavbách to má od prvého novembra zmeniť norma o projektovaní miestnych komunikácií, podľa ktorej bude treba postaviť viac státí. Pre developerov to znamená dodatočné náklady, ktorým sa bránia. Najmä z dôvodu nízkeho záujmu o už vybudované parkoviská v garážach.
Hlavný dopravný inžinier Bratislavy, Tibor Schlosser, prezentoval metodiku kapacitného posúdenia investičných projektov spolu s normou a ich dopad na reálnu výstavbu na minulotýždňovom diskusnom stretnutí Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR). Podľa prijatej normy bude pre viacpodlažný bytový dom potrebné vytvoriť jedno státie na jednoizbový byt, 1,5 miesta na dvojizbový a na 3- a viacizbový byt dve miesta.
Developeri na diskusnom stretnutí protiargumentovali nízkym záujmom o parkovacie miesta, aj keď ich vo svojich projektoch vybudujú. Len každý 10. kupujúci najmenšieho bytu má záujem o jedno státie, pri 2-izbovom sú to dve tretiny klientov a až pri 3-izbovom žiadajú priemerne jedno miesto na byt. Modelový príklad IUR so 100 bytmi teda predpokladá vybudovanie 160 státí, pričom dopyt trhu sa podľa organizácie pohybuje menej než pod polovicou tohto čísla.
T. Schlosser však potrebu budovania nových parkovísk podmieňuje uprataním verejného priestoru od parkujúcich áut. Hovorí napríklad o zrušení dlhodobo predplatených státí v centre Bratislavy. To by malo viesť k väčšiemu záujmu o podzemné, či povrchové parkoviská v novostavbách. Ich cenu by zase mohla znížiť konkurencia medzi developermi.
novastn32.jpg Zdroj: Flickr
Zároveň to môže priniesť aj výstavbu parkovacích domov.Cieľom novej normy je podľa neho zvýšenie kvality života v mestách. Navrhované čísla a metódy dopravného modelovania dávajú developerovi nástroj, aby mohol územie lepšie mapovať a skvalitňovať.
T. Schlosser hovoril aj o problematike nadstavieb, ktoré mesto v najbližšom období nepovolí, pokiaľ jej investor nepreukáže možnosť parkovania na vlastnom pozemku. „Náš verejný priestor je katastrofa a chceme ho vrátiť ľuďom,“ zdôvodňuje dôvody prísnejšej normy. Podľa neho však k tomu bude treba aj súčinnosť polície a zmeny viacerých zákonov, napríklad stavebného, či cestného.
Norma existovala aj doteraz. Výsledné číslo v podobe potreby parkovacích miest tvorí množstvo vstupných údajov, ktoré možno prispôsobiť a záleží aj od rozhodnutia úradníka na stavebnom oddelení. Výsledok tak mohol byť nižší vďaka umelému znižovaniu významu lokality z hľadiska denného parkovania.
Menej miest bolo potrebných napríklad aj vtedy, ak developer v administratívnej budove hovoril len o prítomnosti manažérov s väčšími nárokmi na priestor. Na jedno poschodie sa tak malo vojsť menej zamestnancov, z čoho vyplýva nižšia potreba parkovacích miest. Potom sa napríklad zmenila funkcia na administratívu pre priamy styk s ľuďmi.
Nová norma má taktiež odporúčací charakter a je aj na konkrétnom úradníkovi a jeho diskusii s developerom, aby dospeli k výslednej potrebe státí. Postoj úradníkov k investorom bude preto ešte taktiež potrebné zmeniť.
Ilustračné foto - Flickr
