Na Vianoce otvorili v Erle halu Tirolského festivalu (Tiroler Festspiele Erl) od Delugan Meissl Associated Architects (DMAA). Rakúska prihraničná obec pri Inne má síce len 1 500 obyvateľov, ale mimoriadne výhodnú polohu: Mníchov, Innsbruck a Salzburg ležia len 80 až 100 km.
V kryštalických tvaroch haly sa nielen odrážajú bralá, ktoré tu tvoria krajinný rámec. Sama stavba je časťou, kde sa nachádza javisko, vsadená do svahu, čo si vyžiadalo odstrel 110-tisíc ton horniny. Stúpa sa k nej strmo, dlhým schodišťom na plošinu v tvare zrezanej pyramídy.
Jeden z vedúcich architektov Roman Delugan vysvetlil projekt takto: „Exteriér je dynamicky koncipovaným objemom, vytvoreným dvoma prenikajúcimi sa telesami. Prekročenie prahu, vstup, prináša isté napätie, v koncertnej sieni však panuje pokoj, atmosféra sústredenia.“ Vysvetlil, že dynamika je v ich tvorbe významným faktorom, ale nie jediným. „Plne sa môže rozvinúť len v kombinácii so statickým, pokojným priestorom.“
Zdroj: Foto – Brigida Gonzalez
DMAA vytvorili s doterajšou festivalovou budovou kompozičnú väzbu. Ako však uviedla ďalšia z partnerov viedenského ateliéru, Elke Delugan-Meissl v rozhovore pre Deutsche BauZeitschrift, nová stavba mala stáť o 20 metrov bližšie a bezprostredne na ňu nadväzovať, z čoho však museli rezignovať vzhľadom na problémy s pozemkami. Objekty napokon spája len podzemná garáž.
Starý Passionsspielhaus, budova z roku 1959, slúžila najprv na pašiové hry, ktoré sa v Erli konali už od začiatku 17. storočia. Postavila ju Strabag, rovnaká firma, ktorá realizovala nový objekt. Významná modernistická stavba od Roberta Schullera je akusticky dokonalá, no nie je vykurovateľná.
Vzťah medzi budovami vzniká aj tvarovým a farebným kontrastom – k bielej oblej stavbe pribudla ostrohranná, sivá a antracitová. Pôvodne mal byť kontrast miernejší, lebo novú stavbu navrhli bielu. Túto prvotnú víziu DMAA s obľubou prirovnávali v médiách napríklad ku kryhe.
Zdroj: Foto – Brigida Gonzalez
V terajšej podobe hala takisto podnecuje fantáziu, miestni ju volajú Tarnkappenbomber (Utajený bombardér, čiže s technológiou stealth), v denníku Der Standard ju charakterizovali: „čierna, plochá, ako črepina“.
Na fasádových obkladoch sa opakujú dva hrotité viacboké tvary, derivované v podstate zo siluety budovy. Dojem zo stavby umocňuje podvečer svetlo z interiéru v pásových vodorovných oknách vo vynechanom riadku obkladu.
Asymetrický foyer svieti bielobou, v sieni dominuje nelakované agátové drevo. Tvary exteriéru v ňom pripomenie rad klinovitých útvarov na stenách, čierna opona zas jeho sfarbenie. Kolorit dopĺňa biele javisko.
Hľadisko s 25 radmi pre vyše 860 divákov a javisko s plochou 450 m2 považujú za klasické parametre. Orchestrálnu jamu s rozlohou 160 m2 označujú za najväčšiu na svete, rozhodne je väčšia, ako vo Viedenskej opere (123 m2). Na halu za 36 mil. eur poskytla viac ako polovicu nadácia rodiny Haselsteinerovcov, významný akcionár koncernu Strabag.
Svetová architektúra prináša každý piatok architektonický skvost. Pozrite si všetky.
Foto - Brigida Gonzalez
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
