Prísnejšie postihy pre investorov čiernych stavieb a najmä zvýšenie pokút za stavanie bez povolenia sa chystá v krátkom čase presadiť vláda. Sankcie sa rozšíria aj na zhotoviteľov stavieb či stavbyvedúcich. Ak čierna stavba spôsobí niekomu ujmu, investor by mohol byť odsúdený na stratu slobody na dva roky, v niektorých prípadoch by mu súd mohol vymerať aj päťročné väzenie.

Na sprísnení postupov voči čiernym staviteľom sa tento týždeň dohodla vládna koalícia. Zmeny plánuje presadiť prostredníctvom novely Trestného zákona a malej novely stavebného zákona. Politici siahajú k prísnejším opatreniam aj po tom, čo médiá riešili kauzu čiernej výstavby zámočku podnikateľa Cyrila Talapku na pozemku prenajatom od Železníc SR či stavbu hotela pri novom zimnom štadióne v širšom centre Bratislavy firmami Juraja Širokého.

Vláda reaguje na desiatky prípadov najmä vo veľkých mestách, kde investori ignorujú stavebný zákon a púšťajú sa do výstavby bez povolenia či zmien projektov bez odsúhlasenia stavebným úradom. Pokuty sú pre nich smiešne nízke, bez problémov ich zaplatia a následne stavby legalizujú. Zákony musia prejsť ešte pripomienkovaním, vládou a parlamentom.

V prvom kole vyššie pokuty

Malá novela stavebného zákona by mala byť na stole v krátkom čase. Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) prehodnotil pôvodný zámer riešiť stavanie na čierno až v rámci úplne nového stavebného zákona, pretože jeho schválenie bude zložité a potrvá určite ešte viac ako rok.

,,Chceme zvýšiť hornú hranicu pokút, ktorá je nízka. Súčasne chceme zaviesť dolnú hranicu, pretože v súčasnosti neexistuje. Úrady totiž pokutu môžu, ale nemusia dať,“ uviedol hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič. O nových hraniciach či odstupňovaní výšky pokút budú ešte hovoriť odborníci.

V súčasnosti je možné udeliť pokutu do približne 33-tisíc eur (milióna korún). V prípade výstavby v chránenom území či na pozemku, ktorý územný plán nevyčleňuje na danú výstavbu, teda napríklad na poľnohospodárskej či lesnej pôde, je možné previnilca potrestať pokutou až do 166-tisíc eur (päť miliónov korún). Zaujímavosťou je, že pokuty určuje stavebný zákon, ktorý platí od roku 1976, a v rámci prechodu na euro sa naň zabudlo. Takže peňažné tresty sú stále vymedzené v slovenských korunách.

Podľa M. Krajčoviča by po novom pokuta a postihy mali hroziť nielen investorovi, ale aj zhotoviteľovi – stavebnej firme či stavbyvedúcemu. ,,Chceme postihnúť aj tých, ktorí vedia že ide o čiernu stavbu a napriek tomu sa podieľajú na jej realizácii,“ doplnil M. Krajčovič. Rovnako by sa pokuty o novom mali dotýkať aj stavebného dozoru.

Druhá vlna sprísnenia v novom stavebnom zákone

Ďalšie sprísňujúce zmeny by mali prísť následne v novom stavebnom zákone, ktorý by sa mal schvaľovať na budúci rok. V ňom by sa mal riešiť aj najcitlivejší problém - búranie stavieb postavených bez stavebného povolenia. Možnosť zrovnať čiernu stavbu so zemou je vymedzená aj v súčasnosti, investorovi však stačí okrem vlastníctva pozemku preukázať, že „stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami“ a objekt sa bez problémov zlegalizuje.  V praxi sa zatiaľ k rozhodnutiu o búraní nepristúpilo, a to ani pri známych a veľkých kauzách stavieb načierno. Zákon totiž len veľmi vágne vymedzuje, čo je súlad či nesúlad s verejným záujmom.

Po novom by sa mala dodatočná legalizácia podnikateľom výrazne sťažiť. ,,Rovnako uvažujeme nad možnosťou rozšírenia uplatnenia predbežného opatrenia zastavenia rozbehnutej čiernej stavby,“ dodal M. Krajčovič. Súčasne by mal nový stavebný zákon umožniť štátu odobrať čiernym stavebníkom licenciu a najmä odpojiť dokončenú čiernu stavbu od energií.

Nový trestný čin

Rovnako sa stavanie na čierno dostane do Trestného zákona. Návrh jeho novely by mala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská  (SDKÚ-DS) zverejniť v najbližších dňoch.  Ak investor stavaním načierno spôsobí iným ujmu, polícia ho obviní z trestného činu a bude mu hroziť trest odňatia slobody na dva roky, v prípade opakovaného stavania na čierno až päť rokov.

Bývalá vláda Roberta Fica (Smer-SD) sa podieľala na viac ako sedemročnom procese prípravy nového stavebného zákona, nakoniec ho ale neschválila. Jeho návrh bol dotknutý tisíckami pripomienok. Pôvodný zámer vyrubiť pokuty za čierne stavby ako percento z hodnoty stavby sa nepodarilo presadiť pre nesúhlas ministerstva financií. To namietalo, že by v praxi bolo zložité určovať a dokazovať investičnú hodnotu rozostavenej, ale aj dokončenej stavby. A na tomto probléme by pokutovanie hriešnikov stroskotalo, prípadne viedlo k nekonečným súdnym sporom o určení výšky pokuty, tvrdil úrad. Preto sa nakoniec pokuty mali zvýšiť na dvojnásobok. Postih búraním stavieb sa však výraznejšie nespresňoval.

Za sprísnenie postihov firiem, ktoré stoja za čiernymi stavbami, sa postavili aj občianski aktivisti z iniciatívy Stavebná polícia. Nedávno odovzdali ministerstvu dopravy a výstavby petíciu s touto požiadavkou. Poukázali na skúsenosti z iných krajín, kde sú pokuty viacnásobne vyššie a neposlušných investorov je možné trestať odňatím stavebného materiálu či odstavením od energií.

Známe čierne stavby

  • Stavba „Dodokovej vily“ pod Slavínom v Bratislave. Mestská časť chcela čiernu stavbu odstrániť, krajský úrad ju zlegalizoval. Majiteľ nelegálnej stavby si dodatočne vybavil uvoľnenie stavebnej uzávery aj stavebné povolenie, a následne ešte porušil povolenie stavať len jedno podlažie. Proti obmedzeniu výhľadu protestovala aj britská ambasáda
  • Investor vežiaka na Šancovej ulici v Bratislave zmenil bez povolenia projekt z ôsmich na 34 poschodí. Dodatočne bola zlegalizovaná alternatíva medzi obomi pôvodnými oboma zámermi
  • Podnikateľ s pozemkami Cyril Talapka si postavil na čierno veľkú haciendu pri obci Reca neďaleko Senca, sčasti na prenajatom pozemku štátnych Železníc SR. Po medializácii problému ŽSR prostredníctvom súdu žiadajú pozemok vrátať späť v pôvodnom stave. Súd zatiaľ odmietol predbežné opatrenie na obmedzenie využívania pozemku. Problémom je, že vila stojí na štátnom pozemku len čiastočne, ostatok sa nachádza na súkromnom pozemku C. Talapku
  • Hotel pri obnovenom bratislavskom zimnom štadióne, kde sa bude konať svetový šampionát v ľadovom hokeji. Stavbu v širšom centre začali stavať bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Za investorskou a stavebnou firmou stojí podnikateľ Juraj Široký
  • Rekordnú pokutu v hlavnom meste dostala len spoločnosť Sasanka za stavbu na Fazuľovej ulici. Štyristotisíc korún za neohlásenie výkopových prác a ďalšie tri milióny korún za začatie bez povolení. Firma dostala súhlas na trojpodlažný objekt nad zemou,  napriek tomu postavila a dodatočne zlegalizovala dvanásťposchodovú budovu

Viac o ďalších plánovaných zmenách v trestnom práve si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU č. 10.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Ilustračné foto na titulke - TASR/Martin Baumann