Krajský súd v Bratislave vyniesol rozsudok v prospech mesta v spore okolo plánovanej výstavby podzemných garáží na Kollárovom námestí v Bratislave.
Ako povedal hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak, dôvodom rozhodnutia prvostupňového súdu je, že podľa názoru senátu Kollárovo námestie nie je parkom, ale ako celok združuje funkcie verejných priestorov a sadovnícky upravenej zelene.
„Je to verejné priestranstvo plniace funkciu námestia. Súčasná charakteristika územia teda nie je park, ale námestie so sadovníckou plošinou a líniovou zeleňou," hovorí P. Adamčiak a dodáva, že odvolanie je možné do 15 dní od doručenia rozsudku.
Zeleň na Kollárovom námestí by mali po výstavbe na povrchu obnoviť. Konanie inicioval žalobou prokurátor, pretože mesto Bratislava nevyhovelo jeho protestu voči kladnému záväznému stanovisku samosprávy k vybudovaniu podzemnej garáže.
Zdroj: Ľuboš Mistrík
Prokurátor žiadal zrušenie spomínaného stanoviska mesta a chcel, aby mu ho súd vrátil na opätovné posúdenie. Záväzné stanovisko bolo podľa prokurátora v rozpore s územným plánom mesta, výstavba garáží by sa totiž uskutočnila tam, kde je dnes zeleň.
Podľa prokurátora sa primátor stotožnil s názorom, že podzemná garáž môže byť pod terénom, ak lesoparkové úpravy zostanú zachované. Prokurátor poukazoval na staršie vyjadrenia niektorých poslancov, podľa ktorých garáže nemožno umiestňovať v parkoch.
Zástupca mesta argumentoval tým, že žalobca nevyužil možnosť preskúmať uznesenie mestského zastupiteľstva v čase, keď schvaľovali súťaž na výstavbu garáží na Kollárovom námestí. Kladné stanovisko mesta podľa jeho slov nie je rozhodnutím, ale išlo o výsledok samosprávnej právomoci mesta - je to podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby.
Zo zámeru investora podľa právnika mesta nevyplýva, že sa zmení využitie tohto územia na parkovanie a že by sa mal výrazne zmeniť charakter územia. Hlavné mesto podľa svojho právnika stavbu neschvaľuje, len sa vyjadruje k investičnému zámeru. Schvaľovanie je v kompetencii príslušného úradu.
Podzemná garáž na Kollárovom námestí je plánovaná pod tretinou rozlohy súčasného parku. Ponúknuť by mala približne 300 parkovacích miest, na jej povrchu by mali obnoviť zeleň.
Proti vybudovaniu garáže vystupujú občianski aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene. Súťaž na prenájom pozemku na Kollárovom námestí na vybudovanie podzemnej garáže vypísalo mesto ešte v minulom volebnom období. Podľa pôvodných úvah mala ísť garáž popod celý park. Po diskusii na urbanistickej komisii mesto požiadalo investora zmeniť projekt tak, aby podzemná garáž zaberala iba tretinu parku a dve tretiny zostali ako prírodný park, ktorý bude zrevitalizovaný na náklady investora.
Zástupca spoločnosti, ktorá chce garáže postaviť, hovorí, že sa dajú vybudovať tak, aby nad nimi bola zeleň. „Hrúbka toho substrátu na garážach je projektovaná hrubšia, ako je v Malých Karpatoch zemina nad kameňom. Keď v lese v Malých Karpatoch dokážu na menšej hrúbke substrátu rásť staré veľké stromy, tak to určite dokážu aj tu," hovorí právny zástupca Parking House Michal Maštena.
Aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene si takéto riešenie nevedia predstaviť. „Tam rastú veľké stromy, takéto veľké stromy tam nevysadíte," tvrdí aktivistka Katarína Šimončičová. Podľa nej by tam vznikol nefunkčný park.
Malý strom podľa jej slov neplní funkcie ako staré stromy v parku. „Nezachytáva prach, neprodukuje kyslík, nechladí, nezachytáva vodu," tvrdí aktivistka. Odhaduje, že celé námestie by sa „oteplilo", čo by bolo zlé v letných horúčavách.
Mesto pritom vypracovalo adaptačnú stratégiu na zmiernenie klimatických zmien, kde hovorí o budovaní parkov a odstraňovaní betónu, ako aj o budovaní zelených pásov. „A tu, kde to má, tu to ide likvidovať? Tak tej schizofrénie by sa už mesto konečne mohlo zbaviť," vyhlásila K. Šimončičová.
