Vysoké náklady na prenájom kancelárskych priestorov. To je jeden z najväčších strašiakov pre firmy. Upísať sa majiteľovi budovy na spravidla minimálne päť rokov si vyžaduje dôkladné zhodnotenie trhu a ponúkaných podmienok. A ak ide o spoločnosti vyžadujúce niekoľko tisícok štvorcových metrov moderných priestorov, tie každú korunu či euro vynaložené na nájomné otáčajú dvakrát. K takým patria aj globálne outsourcingové firmy (BPO – business process outsourcing). Vykonávajú napríklad finančnú, účtovnícku činnosť, IT alebo telekomunikačný servis či riadenie ľudských zdrojov pre iné spoločnosti, ktoré sa im nechcú venovať samy.
Z vlny záplava
Nielen BPO, ale väčšina zahraničných firiem začiatkom 90. rokov o strednej Európe prakticky nevedela. Alebo lepšie povedané, nechcela vedieť. Bublajúce politické aj podnikateľské prostredie bolo nevyzreté, vstup do Európskej únie vzdialený zhruba rovnako ako do sovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov. A širokopásmové pripojenie a iné najmodernejšie telekomunikačné možnosti boli ešte v plienkach.
No našli sa výnimky. KPMG, IBM a Sun Microsystems založili svoje servisné centrá v Budapešti, Krakove a Prahe. Až koncom 90. rokov sa viaceré firmy rozhodli, že možnosti usporenia významnej časti nákladov stoja za riziko príchodu na ešte stále problematické trhy Poľska, Maďarska a Českej republiky.
Slovensko v tom období ako keby nebolo na mape. Skutočná záplava v strednej a vo východnej Európe nastala až od roku 2002. Na Slovensku sa to prejavilo príchodom jedného z najväčších hráčov tohto biznisu – spoločnosti Accenture, potom pribudli počítačové IBM, Dell, ON Semiconductor, Lenovo či nedávno telekomunikačný gigant AT&T. Už v 90. rokoch bol v tejto oblasti v menšej miere aktívny nemecký Siemens. No v porovnaní so susednými krajinami je to len zrnko prachu. Koncom roka 2006 zaznamenala poradenská spoločnosť DTZ v regióne celkovo 183 BPO jednotiek. Lídrom je Poľsko, v prepočte na obyvateľov dominuje Česká republika. Tieto dve krajiny spolu s Maďarskom tvoria silnú trojku, kde sa nachádza až 77 percent všetkých outsourcingových aktivít z celého regiónu.
No V3 nezaujala len západných BPO poskytovateľov. Od roku 2004 sa začali objavovať aj hráči z ďalekej Indie. Tí patria v tejto oblasti medzi svetovú veľmoc a expandovaním v Európe chcú posilniť pozíciu aj na tomto kontinente. To oceňujú najmä tunajší klienti. Už sa totiž stáva menej často, že pri riešení problému sedí na druhej strane počítača alebo telefónu technik z Bombaja a komunikuje lámavou angličtinou. Jednou z výhod regiónu, čo si uvedomili aj indickí manažéri, je pestrejšia jazyková vybavenosť ľudí. Nájsť zamestnancov ovládajúcich nemčinu alebo francúzštinu je neporovnateľne ľahšie v Prahe či vo Varšave ako v Dillí alebo Bombaji. Spoločnosť Tata Consultancy Services obsluhuje klientov z Budapešti, pobočky má tiež v Poľsku, Rumunsku a Rusku. Onedlho bude ďalšiu s viac ako tisíckou zamestnancov otvárať aj v Krakove. A takýchto indo-európskych firiem je vo Vyšehrade už viac ako tucet.
Najviac sa mimo veľkej trojky rozvíja IT outsourcing. Poskytovateľ týchto služieb Siemens zbiera lokálnych špecialistov po Rumunsku, Srbsku alebo aj na Slovensku. V roku 2004 otvoril Oracle svoje najväčšie európske call centrum v strede Bukurešti, kde začínal kúpou miestneho distribútora databáz a postupne rozvinul sieť s viac ako stovkou miestnych partnerov. Nemecký softvérový vývojár SAP založil jednotku s 270 zamestnancami rozvíjajúcu Java programy v Sofii.
Nízke mzdy, vzdelaní ľudia
Najsilnejším lákadlom pre BPO v krajinách SVE sú nižšie mzdové náklady v porovnaní so západnou Európou a s USA. Mzdy sú ani nie polovičné oproti Západu, v Rumunsku či Bulharsku tvoria dokonca iba pätinu nemeckých. No ani v prudko sa rozvíjajúcich mestách Rumunska alebo Bulharska už to nie je pre spoločnosti taký biznis ako v minulosti.
Superlacný pracovný trh v Sofii chrliaci IT expertov sa rapídne stenčuje a spoločnosti ako HP, Bull, Siemens, Ericsson alebo SAP musia navzájom súťažiť o najlepší personál, čo dvíha mzdové náklady aj tam. Zatiaľ sú však stále neporovnateľné aj so stredom Európy. Keďže táto medzera medzi Východom a Západom sa zmenšuje len veľmi pomaly, stredoeurópsky región ostane „low-cost“ destináciou aj v dohľadnej budúcnosti. Podľa organizácie UNCTAD by mali platy vo väčšine krajín SVE stále oscilovať medzi tretinou a polovicou priemeru EÚ.
Napriek vyšším nákladom ako v Indii je podľa DTZ stredná a východná Európa konkurenčne schopná a patrí k úspešným BPO lokalitám, ktoré si dokážu odhryznúť výrazný podiel na trhu. Dôvod je jednoduchý. Úspešný outsourcing si už vyžaduje viac ako len nízke náklady. Nie je to len o znižovaní počtu zamestnancov alebo presídľovaní na rozvíjajúce sa lacnejšie trhy. Podľa DTZ akákoľvek z týchto výhod je prinajlepšom len dočasná a neznamená konkurenčnú výhodu.
Tie krajiny, ktoré v súčasnosti zdôrazňujú výhody nízkych nákladov, práve preto zakrátko predbehnú iné vychádzajúce hviezdy. Súvisí to s druhým najväčším lákadlom a tým je vzdelaná pracovná sila. Tradične vysoký dôraz kladený na technické vzdelanie v tomto regióne znamená, že školy a univerzity produkujú absolventov z oblasti strojárstva, matematiky alebo počítačových technológií. Podľa štatistiky Eurostatu je Poľsko lídrom v zastúpení univerzitných absolventov (podiel na obyvateľstve mladšom ako 30 rokov) v rámci EÚ. A pre celý región platí, že viac ľudí v porovnaní so západnou Európou dokončí aspoň vyššie stredné vzdelanie – v tomto ukazovateli je SR zo šiestich krajín regiónu na druhom mieste po ČR s podielom blížiacim sa k 90 percentám. Slovensko spolu s Poľskom vysoko boduje aj v rebríčku jazykovej pripravenosti, na opačnom konci tróni Maďarsko.
Veľa za málo peňazí
Náklady na nájomné v kanceláriách a súvisiace poplatky patria k najväčším výdavkovým balíkom pre BPO firmy. Preto je výber moderných priestorov pre call, servisné centrá či back-office prevádzky za prijateľné ceny kľúčovým faktorom. A takéto kancelárie sa nachádzajú najmä mimo centier najväčších miest. Až donedávna ich bolo prakticky vo všetkých hlavných mestách SVE ako šafranu, no situácia sa začína meniť. Prílev nových štvorcov v státisícoch očakáva v nasledujúcom období Praha, Varšava, Budapešť aj Bukurešť. V závetrí číhajú Bratislava so Záhrebom či Sofiou. Ponuka sa zvyšuje aj vo väčších mestách Poľska a Českej republiky. Krakov, Vroclav, Brno, Ostrava a Plzeň sú už dávno vychytenými destináciami pre BPO z dôvodu ešte nižšieho nájomného ako v metropolách. Samozrejme, predpokladom sú nové administratívne budovy, z ktorých si tu firmy môžu vyberať.
A v tomto majú slovenské mestá ešte čo dobiehať. Okrem Bratislavy to zatiaľ najružovejšie vyzerá v Košiciach a Žiline – v lokalitách, ktoré už rozmach outsourcingových firiem zažívajú, hoci v menej moderných budovách. Jednou z najväčších je nemecký T-Systems, ktorý po dokončení kancelárskeho vežiaka v košickom Cassovare rozšíri svoje kapacity v metropole východu o zhruba 500 nových zamestnancov. V Banskej Bystrici obsadí veľkú časť dokončovaného Europa Business Centra zákaznícke centrum telekomunikačného operátora O2.
V boji o veľkých BPO hráčov budú na Slovensku rozhodujúce veľké kancelárske projekty. V prospech slovenskej metropoly hrá najnižšie nájomné zo všetkých okolitých trhov. Mimo centra Bratislavy sa pohybuje v rozmedzí 10 – 13 eur/m2/mesiac, v ostatných mestách sa začína zhruba na šiestich eurách.
Ilustračné foto - Vlado Benko
