Výber najzaujímavejších projektov zostavil po druhýkrát tím Oddelenia architektúry Slovenskej akadémie vied. „Snažili sme sa vybrať bytové komplexy aj verejné priestory, ktoré ukazujú, že sú tu architekti a developeri, ktorí vedia s mestom pracovať citlivo,“ hovorí vedúca oddelenia, profesorka Henrieta Moravčíková.
S dedičstvom vieme narábať citlivo
Dobrými príkladmi sú obytné súbory Nova Village v Dunajskej Strede od what architects, Plzenská v Prešove od zerozero alebo Condominium Devín od PMArchitekti. „Nejde tu len o privatizáciu a maximálne zastavanie priestoru, ale aj o vytvorenie životného prostredia. Pri rodinných domoch, ktorých sa stavia veľa a v dobrej kvalite, sme vybrali len špičkové, ktoré zarezonovali aj v medzinárodnom kontexte,“ hodnotí jej kolega Peter Szalay.
Pozrite si výber z najlepších projektov zastúpených v Ročenke slovenskej architektúry.
Ukážkami citlivého narábania s architektonickým dedičstvom sú prístavba školy v Bratislave, revitalizácia verejného priestoru panelového sídliska v Prešove alebo práca s industriálnym dedičstvom v projektoch žilinského Event Housu a bratislavskej Mlynice. Projekt modulových domov Arkshelter je zas medzinárodný úspech slovenskej architektúry.
Event House Žilina Zdroj: Tomáš Manina
Tím oddelenia architektúry SAV si všíma pretrvávajúce trendy rekonštrukcií existujúcej architektúry s jej novým využitím alebo pokračujúce aktivistické projekty zlepšovania verejných priestorov, ktoré boli veľkým fenoménom prvej ročenky a aktuálne sú zastúpené prístreškom na Straníku.
Chýba kultúra, šport či školy
„Mysleli sme si, že kvalita za dva roky viac narástla, nakoniec sme boli sklamaní. Prešli sme stovky stavieb a aj keď to, čo je vo výbere, je výborné, verili sme, že takých stavieb bude viac. Mysleli sme si, že ďalšiu ročenku vydáme už o rok,“ priznáva H. Moravčíková. Obrovským sklamaním pre autorov ročenky bola absencia projektov v oblasti kultúry, športu či nájomného bývania, ktoré definujú štandardy architektúry vo vyspelých spoločnostiach.
Dom pri Jazere - Peter Jurkovič Zdroj: Peter Jurkovič
Poukazujú na situáciu v Poľsku alebo Česku, kde vynaložili množstvo európskych peňazí na výstavbu nových kultúrnych domov, múzeí, galérií, škôl či univerzít. Na Slovensku, aj keď takéto projekty z eurofondov vznikli, mali len priemernú alebo podpriemernú kvalitu a najlepší architekti sa k takýmto zákazkám ani nedostali. Vo výbere sú až na jednu výnimku, projekt dostavby areálu Ministerstva zahraničných vecí od Jána Pavúka a Iľju Skočeka, výhradne projekty súkromného sektora.
Výber vznikol na základe diskusií autorov ročenky s panelom odborníkov o 130 posudzovaných projektoch. V ročenke sú viacerými projektmi zastúpení zerozero, Plural, Iľja Skoček a Peter Jurkovič. Pritom ateliéry zerozero a Plural mali projekty aj v prvej ročenke 2014/2015. Podľa H. Moravčíkovej sa jadro architektov zrejme bude opakovať. „Snažili sme sa vyhnúť generickým dielam, ktoré vytvorili skôr investori ako architekti,“ dodáva.
Revitalizácia verejného priestoru nákupného strediska Centrum, Prešov, architekti: zerozero Zdroj: zerozero
Pohľad zvonka: Priamočiara skromnosť
Súčasťou ročenky je opäť aj krátka reflexia aktuálneho diania v slovenskej architektúre od renomovaného zahraničného teoretika, ktorá umožní porovnať pohľad zvnútra s často odlišným pohľadom zvonku. Tento raz ním je holandský kritik architektúry a zakladateľ európskeho časopisu o architektúre A10 Hans Ibelings, známy pozorovateľ európskej architektonickej scény.
„Architektúra na Slovensku prijíma bežné prostredie s pozoruhodnou a niekedy zdanlivo seba popierajúcou neformálnosťou. Nemali by sme to mylne chápať ako nedostatok ambícií či talentu, ale skôr ako dôkaz, že súčasní slovenskí architekti nie sú zameraní na materiálovú, formálnu alebo typologickú výnimočnosť. Všeobecne povedané, namiesto túžby po originalite ich architektúra často odhaľuje prekvapivú priamočiarosť,“ charakterizuje výber H. Ibelings s tým, že pohľad kritika zo zahraničia má zistiť dynamiku a smer vývoja architektúry na základe vzorky z určitej situácie a času.
Projekty v tejto knihe podľa neho vyčnievajú skôr inteligenciou návrhu a radostnou dôkladnosťou a nie nápadnou odlišnosťou. Dôrazom na priamočiaru skromnosť je podľa neho súčasná slovenská architektúra v súlade s vývojom inde v Európe. Chýba jej však koordinované úsilie začleniť sa do medzinárodného kontextu, porovnateľná osobnosť či emblematický projekt. H. Ibelings si tiež všíma, že dobrí architekti si dostatočne nepropagujú svoje diela. V aktuálnej ročenke tiež chýba jeden vybraný projekt, jeho majiteľ totiž nesúhlasil so zverejnením.
Arkshelter, architekti: Michel De Backer, Martin Mikovčák, Jakub Senkowski Zdroj: Sam De Backer, Thomas De Bruyne
Dvojjazyčná slovensko-anglická publikácia obsahuje aj zoznam architektonických cien a mená ocenených, zoznam architektonických súťaží overených Slovenskou komorou architektov a ich víťazov, výber z architektonických výstav a kníh o architektúre v sledovanom dvojročnom období.
Ročenku slovenskej architektúry 2016/2017 predstavia autori verejnosti v stredu 30. mája v Primaciálnom paláci v rámci festivalu Dni architektúry a dizajnu (DAAD) v diskusii, ktorú bude moderovať filozof Fedor Blaščák. Vybrané diela ročenky si budú môcť ľudia osobne pozrieť v sobotu 9. júna v rámci podujatia Dni architektúry / Architekturtage 2018, ktoré Oddelenie architektúry SAV organizuje už deviaty raz v spolupráci s Viedenskou spoločnosťou pre architektúru.
