Vláda chystá pre stavebníkov, developerov a investorov nové prekvapenie. Od 1. júla tohto roku chce znova zaviesť poplatky za zmenu využitia poľnohospodárskej pôdy na iný účel vrátane stavebného. Sadzba bude podľa navrhovanej novely zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy závisieť od bonity pôdy. V najúrodnejších oblastiach (Bratislavský a Trnavský kraj) zaplatí majiteľ 500 korún za štvorcový meter. Postupne sa poplatok znižuje až na 20 korún v siedmej kategórii. Za najmenej úrodnú ôsmu a deviatu skupinu sa odvody platiť nebudú. Úpravu už schválila vláda, teraz je na ťahu parlament.
Agro loby
Predchádzajúca vláda v roku 2004 medzi lákadlá na zahraničných investorov zaradila i zjednodušenie a urýchlenie procesu odnímania pôdy z pôdneho fondu. Poplatky za vyňatie patrili pred týmto rokom medzi najväčšie prekážky príchodu investorov, ktorí chceli postaviť napríklad väčšiu továreň. Súčasným návrhom zákona sa predkladateľ – ministerstvo pôdohospodárstva – vracia nielen štyri roky dozadu, keď sa až do zrušenia platilo pri dopravných stavbách, ťažbe nerastov a čiastočne rezidenčnej výstavbe. Zachádza ešte ďalej.
Za zmenu si priplatí takmer každý, kto mení poľnohospodársku pôdu na iné využitie. Oslobodené sú stavby slúžiace na ochranu poľnohospodárskej pôdy (protierózne, protipovodňové opatrenia), stavby zabezpečujúce obranu štátu. „Milosť“ majú aj diaľnice a cesty I. triedy. No a nechýba výnimka pre čoraz obľúbenejšiu výsadbu rýchlorastúcich drevín pre energetické účely.
Motivácia poľnohospodárskej loby pre opätovné novelizovanie zákona je zrejmá z dôvodovej správy: „S každou stratou poľnohospodárskej pôdy rezort prichádza o dotácie z Európskej únie aj štátu.“ Štátna kasa si má vďaka poplatkom ročne prilepšiť o 750 miliónov korún. Majú smerovať hlavne na financovanie aktivít rezortu pôdohospodárstva. Zavedenie odvodov zdôvodňuje predkladateľ tradičnými argumentmi: ochrana najúrodnejšej poľnohospodárskej pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, donútenie investorov orientovať sa na menej bonitné časti krajiny, obmedzovanie ich priestorových nárokov či zabezpečenie prostriedkov na zlepšenie vlastností znehodnotenej poľnohospodárskej pôdy.
Najvyššia sadzba sa bude týkať najmä výstavby v okolí Bratislavy či Trnavy, oblastí s najvyššou investičnou aktivitou. Nielen v industriálnej, logistickej či maloobchodnej časti, ale i rezidenčnej výstavbe. Samozrejme, zavedenie poplatkov môžu najviac pocítiť developeri priemyselných a distribučných objektov. Ich areály zaberajú často viac ako desať hektárov, čo by znamenalo dodatočné administratívne výdavky vo výške aspoň 50 miliónov korún. Pre individuálnych stavebníkov, ktorí si chcú postaviť rodinný dom na poľnohospodárskom pozemku najvyššej kategórie s výmerou napríklad 1 005 m2, to bude znamenať navyše pol milióna korún.
Vyššie nájomné
Ministerskí úradníci oprašujú mýtus, že rozširovanie zastavaného územia na úkor ornej pôdy ohrozuje produkciu potravín. Veď nová rezidenčná výstavba, priemyselné a logistické parky či nákupné centrá najčastejšie vznikajú na poľnohospodárskych pozemkoch. No číslo ročných úbytkov poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa pohybuje v priemere medzi 1 500 až 2 200 hektármi, pričom najväčší záber zaberajú pozemky s bonitou päť až sedem.
Martin Varačka z poradenskej spoločnosti Colliers vidí aj prínos znovuzavedenia poplatkov. Podľa neho budú znamenať obmedzenie pre developerov industriálnych a logistických areálov, ktorí menia na zastavané plochy zelené polia. „Veď je škoda, ak sa nevyužívajú existujúce priemyselné parky v mestách, ktorých je už dostatok. Takisto je to možnosť rozvíjať viac brownfieldové priestory,“ vysvetľuje.
Obchodný riaditeľ logisticko-developerskej spoločnosti Pinnacle Peter Bečár očakáva, že výsledný vplyv navrhovaného zákona bude závisieť od reakcie majiteľov pozemkov, investorov a nájomcov skladovacích priestorov. „Navrhovaný zákon zvýši tlak na ponúkanú cenu pozemkov, ale ovplyvní aj výber lokality,“ predpokladá. V prípade, že daná oblasť je podmienkou projektu, novela môže znamenať zvýšenie nájomného. No vzhľadom na silnú konkurenciu na trhu prenájmov skladovacích priestorov v strednej Európe to môže mať vplyv aj na výber lokality v rámci regiónu.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
