Tento pozitívny vývoj v období štandardne nižších výkonov na začiatku roka, spravidla kvôli nevhodným poveternostným podmienkam počas zimy, dáva odvetviu pre tento rok dobrú perspektívu. Aj napriek tomu, že vlani výživné inžinierske stavby v januári medziročne pochudli o 13,1 percenta a prestavaná hodnota v tomto segmente skĺzla na 46,4 milióna eur.

Výpadok smelo vykryli budovy

Na rozdiel od inžinierskych stavieb, ktoré zaznamenali prepad v novej výstavbe i na objemovo málo významných opravách budovy v oboch týchto líniách podrástli. Na bytoch v januári stavbári urobili práce za 62,5 milióna eur, z toho šesťdesiat percent pripadlo na novú výstavbu.

Medziročne stúpla takmer o osem percent, ale zhruba dvojnásobne rýchlejšie išli nahor práce na opravách, ktoré tvorili zvyšnú časť objemu zrealizovaného na výstavbe bytov.

V nebytových budovách skoro až tri štvrtiny pripadli na novú výstavbu, ktorá bola medziročne vyššia bezmála o polovicu. Z prestavanej hodnoty prác na úrovni takmer 140 miliónov eur len o čosi viac ako štvrtinu urobili stavbári na opravách a údržbe. Podľa smerov výstavby sa sleduje len stavebná produkcia v tuzemsku, ktorá sa za január dotiahla takmer na 250 miliónov eur s medziročným rastom o 15,8 percenta. Stúpli však aj výkony v zahraničí, o vyše 28 percent, na 13,4 milióna eur.

Ústup od rodinných domov

Vlani bol dokončených 15 471 bytov, medziročne o 3,2 percenta viac. Výstavba vo verejnom sektore medziročne klesla o polovicu a dokončených bolo len 354 bytov, súkromným investorom odovzdali stavbári až 15 117 bytov a medziročný rast presiahol päť percent. Takmer dve tretiny, 9 860 bytov, boli v rodinných domoch, ale tento segment zaznamenal mierny, bezmála dvojpercentný pokles.

Hodnotou sa výstavba bytov už štyri roky drží pri miliarde eur, na ktorú spadla v roku 2012. Potom dva roky stagnovala a vlaňajšok priniesol opäť mierny pokles, o 2,5 percenta. Optimizmus stavbárom i záujemcom o bývanie dávajú hlavne údaje o bytoch, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie. Sledujú sa ako začaté byty a za vlaňajšok ich bolo 19 640, s medziročným rastom o štvrtinu. Z nich len 56 percent v rodinných domoch, takže aj výstavba sa postupne preklopí v prospech bytových domov.

Oživenie na trhu

Podľa Mareka Gábriša, hlavného ekonóma ČSOB, zažíva trh rezidenčných nehnuteľností oživenie. Dokladá to záujem klientov o úvery a opätovný rast cien nehnuteľností určených na bývanie. V uplynulom roku bol prvý po šesťročnej pauze, v priemere o necelé percento.

Priemerné ceny rástli podľa štatistík už päť štvrťrokov po sebe, ale rast nebol štrukturálne rovnaký. Ceny bytov rástli oveľa rýchlejšie a kompenzovali tak pomalý pokles cien domov, hovorí M. Gábriš. V poslednom štvrťroku 2015 narástli ceny bytov medziročne o 6,4 percenta a v priemere za celý rok o 4,8 percenta, tvrdí.

Okrem toho sú ceny výrazne ovplyvňované najmä niektorými regiónmi či mestami. Najmä v Bratislave sa podľa M. Gábriša momentálne novostavby realizujú v „drahších“ lokalitách, čo môže ovplyvňovať štatistiky.

Svoju úlohu podľa neho zohráva aj pokles úrokových sadzieb, ktoré zotrvávajú na veľmi nízkych úrovniach a robia financovanie kúpy bytu dostupnejším, rovnako ako aj kontinuálny rast nominálnych miezd za posledné roky. „Napriek ostatnému rastu zaostávajú priemerné ceny nehnuteľností za svojim vrcholom z polovice roku 2008 asi o pätinu,“ konštatuje M. Gábriš.