Hodnota stavebnej produkcie sa po prvom mesiaci tohto roka dostala na 238,4 milióna eur. Tento, zatiaľ iba predbežný údaj predstavuje najnižší mesačný objem výkonov, ktorí Štatistický úrad SR vykázal za stavebníctvo od januára 2009. Popri celkových výsledkoch sa na najnižšiu priečku za jednotlivé mesiace uplynulého trojročného obdobia radia aj objemy stavebnej produkcie vo výstavbe bytov a tiež nebytových budov.

Iba inžinierske stavby skončili v januári o čosi lepšie v porovnaní so začiatkom troch uplynulých rokov. To je však len chabá útecha, keďže v zimnom období sú kvôli počasiu v útlme a stavbári dosahujú v tomto segmente sotva tretinové, či štvrtinové objemy z hodnôt obvyklých vo zvyšných mesiacoch.

Oproti januáru 2011 z produkcie najviac, až tretina, vypadla vo firmách, ktoré majú od dvadsať do päťdesiat pracovníkov. Zaznamenali výkony na úrovni bezmála 22 miliónov eur. Buď dodávajú menšie, či stredne veľké stavebné celky na kľúč alebo sa špecializujú na niektoré typy prác v subdodávkach, prípadne na rekonštrukcie. Pôsobia prevažne v segmente pozemných stavieb tak, ako aj spoločnosti, zamestnávajúce od 250 do päťsto ľudí, ktoré mali januárovú produkciu medziročne nižšiu o 16,5 percenta, necelých sedem miliónov eur.

Stavbárov je menej, ale skúšajú prežiť

Prispôsobujú sa pomaly

Nízkej produkcii stavebné podniky prispôsobujú počet zamestnancov len pozvoľna. Aj preto, že si pamätajú ako ťažko ich hľadali v čase boomu, keď ich mali akútny nedostatok. Na konci minulého roka zamestnávalo odvetvie v priemere čosi vyše 173-tisíc ľudí, o šesť a pol tisíca menej než v roku 2010. Viac ako 2150 ľudí z vyše desaťtisíc prepustili najväčšie stavebné firmy, v ktorých sa produkcia v uplynulom roku prepadla najhlbšie, bezmála o šestnásť percent. Ešte rok predtým však stovky zamestnancov nabrali a veľké počty držali v očakávaní prác na výživných cestných PPP projektoch.

Najviac, takmer 3-tisíc ľudí ubudlo v stredne veľkých stavebných podnikoch, ktorým predovšetkým, chýbajúce zákazky na výstavbu nových budov vlani ukrojili z produkcie necelých desať percent. Vo firmách, ktoré majú menej ako 50 zamestnancov bol vývoj diferencovaný. Najmenšie z tejto skupiny tisícku ľudí uvoľnili, pri miernom raste produkcie. Väčšie s viac než dvadsiatkou pracovníkov vyše 1 800 ľudí nabrali, pri takmer tretinovom medziročnom zvýšení stavebných výkonov. Bez nich by bol pokles zamestnanosti v odvetví oveľa výraznejší, keďže aj živnostníkov zostalo v stavebníctve menej o vyše 2 300, aj keď z ich výkonov ubudlo oproti predminulému roku iba pár eur.

Vlaňajší 3,6-percentný medziročný pokles zamestnanosti v stavebníctve bol síce po energetike druhý najhlbší vo výrobnej sfére, ale s ohľadom na nízke výkony zostala v odvetví stále ešte rezerva. V ostatných dvoch rokoch sa totiž ročná stavebná výroba pohybovala okolo päť a pol miliardy eur, porovnateľne s rokom 2007, v ktorom však na podobný objem stavebných prác stačilo čosi vyše 165 700 ľudí. Na tejto úrovni sa pohyboval vtedajší priemerný počet osôb zamestnaných v odvetví.

Pesimizmus pretrváva

Indikátor dôvery v stavebníctve, globálny ukazovateľ z pravidelných mesačných konjunkturálnych prieskumov Štatistického úradu SR od začiatku tohto roka ďalej klesá. Z vyše 450 respondentov takmer dve tretiny označili vo februári dopyt po stavebnej produkcii za nedostatočný a viac ako 40 percent plánovalo znížiť zamestnanosť v nasledujúcich troch mesiacoch.

To, že najväčšmi bráni rastu stavebnej produkcie práve zamrznutý dopyt, si myslela viac ako polovica opýtaných. Tretina uviedla ako limitujúci faktor poveternostné podmienky a ďalší finančné obmedzenia, pokles záujmu a solventnosti investorov, rušenie verejných obstarávaní, dumpingové ceny i dlhé doby splatnosti faktúr, či nedisciplinovanosť odberateľov, ktorá prerastá do druhotnej platobnej neschopnosti.

Hoci vlaňajšie výnosy v stavebníctve stúpli o sedem percent, na vyše 7,2 miliardy eur a hrubý zisk dokonca o 33,4 percenta, na takmer 780 miliónov eur, zvýšenie nepriniesol core biznis, ale vedľajšie činnosti, lebo pridaná hodnota v stavebných podnikoch poklesla o 3,4 percenta, na 1,6 miliardy eur.

Ilustračné foto - Flickr