Pomôcť má „ten nový“, ktorý zároveň zjednoduší rozhodovanie a okrem iného sľubuje odbornejšie stanoviská nových regionálnych centier na posudzovanie stavebných konaní.
Nový stavebný zákon, ak nebude spolitizovaný a ochromený množstvom pripomienok, by mohol byť schválený v budúcom roku. Na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva to povedal Ján Počiatek, šéf rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR).
Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním v auguste tohto roka. Ak ho parlament neschváli, oslávi v roku 2016 štyridsiatku a tým, ktorí na zastarané paragrafy doplácajú pridá ešte zopár vrások.
Poriadok, efektivitu a kvalitu označil František Palko, štátny tajomník MDVRR, za tri základné princípy nového zákona. Poriadok sa týka práve čiernych stavieb, a to aj tých, ktoré budú postavené do doby účinnosti zákona. Do jedného roka bude možné požiadať o ich legalizáciu a ak sa nepodarí, má byť stavba zbúraná.
Umožní to collateral na odstránenie stavby. Skončí aj inštitút dočasného povolenia a nekonanie stavebného úradu sa bude považovať za nekonanie verejného orgánu. Nový zákon zriedi aj reklamný smog, lebo umožní odstraňovanie nepovolených reklamných plôch.
Územný plán musí mať podľa nového zákona každá obec. Územné konania sa tak podľa F. Palka stanú históriou a podkladom pre stavebné povolenia budú zastavovacie plány obcí. Podľa jedného z účastníkov fóra sa už v praxi pozemných stavieb neoddeľuje stavebné konanie od územného. Ale o stavebnom povolení sa rozhoduje aj 7 mesiacov, kým vo vyspelých krajinách do dvoch týždňov.
Efektívnejší zákon zjednoduší administratívne procesy spojené s konaniami. V obciach síce zostanú stavebné úrady, ale stavebné konania kvalitnejšie posúdia nové regionálne centrá, v ktorých budú odborníci s príslušným vzdelaním a praxou, pravidelne preškoľovaní a skúšaní.
Stavebný zákon oprašujú zodpovední na verejnosti aj niekoľkokrát za rok. Otázkou je, či 55-členná pracovná skupina so zastúpením verejného sektora dospeje ku konsenzu tak, aby sa dostal čo najskôr do schvaľovacieho procesu. F. Palko tvrdí, že aj keď nebude najlepší, bude určite prínosom.
Najnižšia cena prežíva, firmy v kríze by nemali
Popri kritériu najnižšej ceny pozná zákon o verejnom obstarávaní aj výber zhotoviteľa podľa ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie Zita Táborská uviedla, že vyzvala stavbárov, aby podrobnejšie kritériá vyhodnocovania ekonomickej efektívnosti navrhli sami.
Podľa nej sa nedajú postaviť univerzálne, ale nik sa jej neozval. J. Počiatek si nevie predstaviť ako inak by obstarávanie mohlo fungovať, keby sa kritérium najnižšej ceny neuplatňovalo. S povinným zavedením BIM – Building information Modeling/Management pre verejné zákazky sa zatiaľ neráta.
Magdaléna Dobišová, generálna riaditeľka Skanska SK upozornila na riziká, ku ktorým najnižšia cena viedla. Menší subdodávatelia v dobrej viere začali spolupracovať na veľkých stavbách, ale v prípade finančných ťažkostí, ktoré majú aktuálne dve z najväčších firiem dostanú zaplatený len zlomok a neustoja svoje záväzky, napríklad za nakúpené technológie. Podľa M. Dobišovej bude zaujímavé sledovať, či sa za nízke ceny podarí stavby dokončiť v požadovanej kvalite.
Podľa najnovšej Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva, ktorú v novembri spracovala spoločnosť CEEC Research až 12 percent aktuálnych pohľadávok už považujú riaditelia firiem za nedobytné. Neskoré úhrady od zákazníkov síce viac ako polovica firiem zvláda, ale až pätinu paralyzujú a bez rýchlej nápravy by mohli skrachovať.
Róbert Šinály, generálny riaditeľ spoločnosti Eurovia SK investorov diferencoval. Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest platia podľa neho vzorovo. Mestá a obce meškajú, hlavne pri projektoch z eurofondov.
U súkromných investorov hodnotia bonitu a spravidla vyžadujú garanciu na platbu už pri podpise zmluvy. Zodpovednosť za platby tak nesú manažéri a nedá sa vyžadovať od štátu, lebo ten nemôže garantovať zlé manažérske rozhodnutia.
Štát dokáže ovplyvniť rýchlejšie riešenie súdnych konaní a žalôb. Aj vyššiu prevenciu rizika platobnej neschopnosti. K nej smeruje schválená novela obchodného zákonníka, účinná od budúceho roka. Zavádza neverejný register diskvalifikácií, do ktorého sa zapíšu fyzické osoby na základe súdneho rozhodnutia. V ňom bude aj doba vylúčenia zo štatutárnych funkcií, štandardne trojročná.
Nové ustanovenia zakotvujú aj definíciu krízy, spoločnosti v kríze a právne implikácie. Majú motivovať majiteľov podnikov s finančnými problémami ku zvýšeniu vlastného imania, a nie len dlhu na úkor ostatných veriteľov. Úveru vlastnej firme novela nebráni, ale pri vzniku krízy ho transformuje na podriadené záväzky.
