Tvrdý boj o nové zákazky i peniaze za zrealizované práce vyniesol na povrch viaceré problémy v stavebnom biznise. Skanska SK ukončila členstvo vo Zväze stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS), čo bola reakcia na jeho list v súvislosti s verejným obstarávaním na realizáciu viacerých zákaziek, o ktoré sa uchádzala. Išlo o výstavbu diaľnice D3, rýchlostnej komunikácie R4 a modernizáciu časti železničnej trate z Nového Mesta nad Váhom do Púchova.
ZSPS podľa Skansky v tomto liste uviedol, že jej ceny za stavebné diela v uvedených tendroch sú neprimerane nízke a nie je možné ich realizovať pri dodržaní požadovanej kvality. Firma sa proti tomuto tvrdeniu ohradila, jej cena v ponukách je relevantná a konečná. Skanska je známa bojom proti korupcii, už v minulosti napríklad pre neštandardné prostredie odišla z ruského trhu.
Jeden zo sporných tendrov napokon zrušili, ďalšie nie sú uzatvorené a stavbári tak pre nezhody čakajú na zákazky, ktoré už mohli realizovať. Na prelome rokov naopak zväz medializáciou pomohol stavebným firmám vymôcť od Železníc SR, Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest pohľadávky po lehote splatnosti za 90 miliónov eur.
Absolútna priorita
Podľa analýzy stavu a vývoja slovenského stavebníctva z februára 2010, ktorý realizuje agentúra CEEC Research v spolupráci s KPMG Slovensko, je najvyššou prioritou firiem v pozemnom staviteľstve zvýšenie vlastnej efektívnosti. Môže to byť kľúč na prežitie, keďže niektoré majú vyťaženosť kapacít veľmi nízku. Zamerať sa chcú aj na optimalizáciu financovania, ktorá je kľúčovou prioritou v inžinierskej výstavbe.
Generálny riaditeľ spoločnosti Doprastav Dušan Šamudovský uvádza, že vlani zaznamenali zhoršenie platobnej disciplíny vo všetkých kategóriách investorov vrátane verejného sektora. V dôsledku toho vzrástli pohľadávky a priemerná lehota inkasa sa predĺžila na 139 dní, kým v roku 2008 bola 88 dní. To zhoršovalo cash-flow spoločnosti, ktorá musela čerpať vyššie prevádzkové úvery.
Predseda predstavenstva Metrostavu SK Vladimír Kríž hovorí, že v roku 2009 im vzrástol objem pohľadávok nad 90, respektíve 180 dní splatnosti. Týkali sa najmä realizácie zákaziek na výstavbu polyfunkčných objektov pre súkromný sektor. Pred dokončením ich investori mali problém dofinancovať napríklad z predaja bytov, lebo sa zastavil, a banky pre nich sprísnili úverové podmienky. Priznáva, že situácia ohrozila platobnú schopnosť firmy. Rokovali s investormi, dohodli splátkové kalendáre, ktoré prísne sledujú, zabezpečili pohľadávky záložným právom na majetok dlžníka.
Ľahší prístup k hotovosti napríklad pri realizácii zákaziek zo štrukturálnych fondov ponúka stavbárom ČSOB Factoring, ktorý odkúpi ich pohľadávky voči investorovi.
Martin Nemčík, finančný riaditeľ OTS Bratislava, zdôrazňuje, že stavebné firmy si môžu uvoľniť kapitál odpredajom ich vlastnej mechanizácie, ktorú si následne prenajmú a cez dlhodobé kontrakty outsourcujú aj ďalšie služby. V Škandinávii, odkiaľ je fínsky Ramirent, spoluvlastník OTS, je tento postup bežný.
Výrazné organizačné zmeny urobil Metrostav SK v polovici vlaňajška. Skanska ich uzavrela tento rok. Od apríla 2010 vznikla Skanska SK so sídlom v Bratislave, na ktorú sa premenovala prievidzská Skanska BS potom, čo sa s ňou zlúčili martinský Stamart, Skanska PS, Skanska Technológie, Skanska Slovensko a Skanska Reality SK. Tieto segmenty sú teraz samostatné divízie.
Reding hľadá rezervy pod dohľadom externej poradenskej spoločnosti, rovnako tak Fenestra Sk, vlaňajší líder na oknárskom trhu. Polyform, najväčší producent fasádneho polystyrénu, sa v Podolínci spojil so sesterskou Hirsch Porozell, vyrábajúcou obaly. Opačne, od rozdelenia firmy Murexin-Austrotherm na obchodnú Murexin a výrobnú Austrotherm, zameranú na fasádny polystyrén, si sľubuje vyššiu efektívnosť rakúsky rodinný koncern Schmid Industrie, spoluvlastník firiem Baumit a Calmit.
Rozrastanie stavebných skupín o nové spoločnosti je zatiaľ zriedkavé, viac posilňujú výrobu stavebných materiálov. Akurát Danicon Holding odkúpil od švajčiarskej rodinnej firmy Marti podiel v Tubau. Orientáciu na zahraničie cez túto tunelársku divíziu ešte posilnil, keď získal aj Doprastav Export, aktívny v priemyselných stavbách napríklad vo Francúzsku. Tamojší Eiffage na Slovensku premenoval svoju dcéru a nabral ľudí.
Začínajú s prepúšťaním
Firmy si vlani zväčša držali ľudí, keďže už okúsili ich nedostatok v čase boomu. Nových prijímali hlavne v segmente inžinierskej výstavby, najviac košické Inžinierske stavby. Prepúšťali väčšmi tí s orientáciou na pozemné staviteľstvo, vyše dvoch stovák bratislavský ZIPP. Tento rok je toho viac. Priemerný evidenčný počet zamestnancov v stavebníctve v marci prevýšil 178-tisíc, čo je bezmála o päťtisíc menej oproti marcu minulého roka.
Zamestnanosť významne redukovali podniky, v ktorých pracuje od 250 do 500 ľudí keďže najvýraznejšie znížili výkonnosť. Medzi nimi sú pomerne veľké firmy, ktoré v čase boomu stavali stavby na kľúč. Časť sa uplatní aj v opravách, kde tak uberajú šance menším podnikom. Na nových stavbách sú z nich opäť prevažne subdodávatelia pre väčšie podniky. Sami realizujú menšie zákazky, lebo investor, aby ušetril, už nevyhlasuje tendre na celú stavbu, ale postupne obstaráva jej súčasti – založenie, skelet, technické vybavenie, remeslá. Tento postup umožňuje v niektorej z rozhodujúcich fáz stavbu aj pozastaviť, ak o tom rozhodne sám alebo mu financovanie stopne banka.
TREND Analyses predpokladá, že nevyhnutnosť prepúšťania pocítia stavbári vo väčšej miere. Produktivita práce, ktorá rastie pomalšie ako zamestnanosť, už viac rokov vlani medziročne poklesla, meraná stavebnou produkciou na zamestnanca, až o jedenásť percent. A padá aj v tomto roku. Ak firmy nenaberú nové zákazky, hrozia hromadné výpovede, podobne ako pred rokom v priemyselnej výrobe.
Takýto vývoj nevytvára priestor ani na rast miezd u zostávajúcich zamestnancov, lebo tlak na znižovanie nákladov je silnejší ako minulý rok.
Problémov je viac
Marža pri nových zákazkách na budovy je niekedy nulová. Stavbári majú pocit, že sú tlačení do nereálnych cien aj tým, že v tendroch bojujú s „nastrčenými“ firmami, ktoré objekt za ponúkanú cenu vôbec nie sú schopné dokončiť. Niektoré veľké firmy sú ochotnejšie zobrať zákazku aj so stratou, aby mali pre ľudí prácu a udržali si ich. To môže situáciu v odvetví ešte zhoršiť.
Balík problémov, ktorý súvisí s morálkou a etikou podnikania a tiež so slabou vymáhateľnosťou práva, rozoberá aj analýza súčasného stavu v stavebníctve SR, urobená z iniciatívy spoločnosti Alas Slovakia. Aj podľa nej niektorí investori žiadajú od generálneho dodávateľa nižšiu cenu, zľavy a dlhé lehoty splácania faktúr, čo roztáča špirálu neplatenia. Generálny dodávateľ pritom získa zákazku ponukou s najnižšou cenou, prípadne pod cenou už s vedomím, že pritlačí k nižším cenám svojich subdodávateľov. Alebo uplatní voči nim sankcie, pokuty či zápočty, ukončí zmluvu a „vyhodenému“ len máločo uhradí.
Niektorí si straty kompenzujú odcudzením majetku na stavbe, polícia sa to nedozvie. Súdy neuplatňujú sankcie voči podnikateľom, ktorí neukladajú do zbierky listín svoje výkazy a znemožňujú iným preveriť ich solventnosť, štruktúru majetku, cash-flow. Takéto preklepnutie partnera by sa malo vo zvýšenej miere uplatňovať ako prevencia vzniku platobnej neschopnosti. Robia tak už aj v betonárskej divízii Holcimu. Členovia Slovenskej asociácie výrobcov transportbetónu zdieľajú „black list“ neplatičov.
Článok vyšiel v ročenke TOP v stavebníctve a realitách, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU.
Foto na titulke - Maňo Štrauch
