Štatistický úrad SR predbežne vyčíslil augustovú stavebnú produkciu na 491,9 milióna eur. Z toho 95,6 percenta pripadlo na tuzemsko a zvyšok na stavby vykonané našimi stavbármi v zahraničí.

Inžinierske stavby mali v auguste najvyššiu mesačnú prestavanú hodnotu od začiatku roku 2009. Zo 199,4 milióna eur pripadlo len necelých 20 miliónov eur na opravy, zvyšok bola nová výstavba. Hoci reálny medziročný rast o 44,8 percenta už v tomto roku prevratný nebol, ešte jeden rekord tento kľúčový segment sedem rokov po stavebnom boome predsa len zlomil. Prekonal hodnotou výstavbu nebytových budov a dosiahol dominantný, vyše štyridsaťpercentný podiel na stavebnej produkcii.

Na nebytové budovy, ktoré stratili nielen v novej výstavbe, ale aj v opravách a údržbe pripadlo necelých 36 percent a prestavané práce za 175,9 milióna eur boli medziročne nižšie takmer o 10 percent.

V bytoch zabrali rekonštrukcie

Byty stratili sotva percento, pričom vykonané práce mali hodnotu 95 miliónov eur, zatiaľ najvyššiu v tomto roku. Z nich bezmála 60 percent pripadlo na novú výstavbu, ktorá sa vyrovnáva s medziročným poklesom a zvyšok na opravy a údržbu, ktorá zaznamenala medziročný rast o 2,4 percenta.

Hoci nové bytové projekty investori ohlasujú neustále, do výstavby sa dostávajú len postupne. Niektoré, aj napriek tomu, že majú potrebné povolenia zdržiavajú protesty občanov, ďalšie viaznu kvôli iným dôvodom.

Význam obnovy ešte stúpne s avizovaným príspevkom štátu. Mnohí naň však nečakajú a v čoraz väčšej miere využívajú na tento účel aj komerčné zdroje. Prvá stavebná sporiteľňa tvrdí, že za deväť mesiacov tohto roku už poskytla na účely spojené s bývaním úvery vo výške 493,81 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast viac než o štvrtinu. Až 85 percent z nich smerovalo do rekonštrukcie bývania, ktorá je najčastejším využitím peňazí zo stavebného sporenia.

Pri obnove by sa mohli vo väčšej miere uplatniť živnostníci, ktorým produkcia neustále klesá, necelých 900 miliónov za osem mesiacov znamená medziročný prepad o 11,3 percenta. Najväčšie podniky sú na tom lepšie, v ich výkonoch sa odráža rozmach inžinierskych stavieb.

Tie, ktoré majú 500 a viac zamestnancov za 8 mesiacov podvihli produkciu o 40 percent a podniky zamestnávajúce od 250 do 499 ľudí dokonca o 141 percent, pričom naberali aj zamestnancov. Spoločne s lídrami trhu majú po ôsmich mesiacoch takmer štvrtinový podiel na stavebnej produkcii.

Práca bude

Zamestnanosť mierne zvýšili aj stredné podniky a malé, s menej ako 50-timi ľuďmi ju držia zhruba na vlaňajšej úrovni, s nepatrným poklesom. Podľa Inštitútu finančnej politiky stúpa vo všetkých sektoroch, okrem stavebníctva, ktoré rastie viac cez produktivitu práce než zamestnanosť.

Osemmesačná stavebná produkcia dosiahla objem 3 134,2 milióna eur a medziročne stúpla o 14,1 percenta. V týchto výsledkoch sa odráža aj fakt, že verejné investície v prvom polroku podrástli až o 76 percent a očakáva, že za celý rok sa zdvihnú dokonca o jednu tretinu.

Hlavným dôvodom je silné čerpanie európskych fondov z končiaceho druhého programového obdobia, tvrdí Inštitút finančnej politiky. Podľa neho ani v budúcom roku neprestanú stimulovať rast, ale klesnú na úroveň roku 2014. Kvôli začiatku nového programovacieho obdobia a stabilizácii investícií z vlastných zdrojov.

Za sedem mesiacov roku 2015 bolo podľa CEEC Research vyhlásených 1 451 verejných obstarávaní na stavebné práce v celkovej hodnote 1,4 miliardy eur. K nej veľkou mierou prispela zákazka na modernizáciu železničnej trate medzi Púchovom a Žilinou za takmer 368 miliónov eur. V podobnej výške začala v júni obstarávať Národná diaľničná spoločnosť obchvat Prešova ako súčasť diaľnice D1.

Napriek rekordným júlovým hodnotám počet aj objem verejných obstarávaní za prvých sedem mesiacov tohto roka v porovnaní s vlaňajškom klesol. Celková hodnota bola nižšia len o necelých päť percent, kým počet sa prepadol o vyše 17 percent. Z verejných obstarávaní bola patina (desatina hodnoty) ukončená, takže stavebné podniky mohli zahájiť prácu v celkovej hodnote 122 miliónov eur. Pôvodná predpokladaná hodnota týchto zákaziek bola 141 miliónov eur, takže verejné obstarávania skončili na cenách nižších v priemere o 13 percent.