Šokujúca realita v realitách 1

Prvý diel blogu Realita v realitách, ďalšie každý utorok.

Realitný trh je v súčasnosti na Slovensku ako trh s jablkami na jeseň. Niektoré sú červené, iné žlté alebo zelené, niektoré sladké, iné trpké, šťavnaté, suché, prehnité, červivé, prezreté alebo nedozreté, lacné a predražené, obité, veľké, malé, jablká, ktoré sa tvária chutne, a pritom sú hnusné a opačne.

Kto si však myslí, že narážam na nehnuteľnosti, je na omyle. Jablká chcem prirovnať k realitným kanceláriám , resp. správaniu sa realitných kancelárií voči svojim klientom a konkurencii. Žiadne kancelárie nebudem menovať zámerne, lebo mojim cieľom nie je zverejňovať populistické bomby. Skôr mám potrebu verejne odprezentovať a poodhaliť Realitu v realitách a v nasledovných riadkoch nebudem šetriť kritikou do vlastných „realitných radov“.

Najprv by som vám chcel poodhaliť všeobecnú pozíciu realitnej kancelárie u nás. V prepočte na 100-tisícové mesto tu pôsobí cca 80- 100 realitných kancelárií. Niektoré sú menšie, niektoré väčšie- tak ako jablká. Teraz vám priblížim môj pohľad a názor na ne.

Menšie – v mojom ponímaní realitné kancelárie, tzv. obývačkové o jednom človeku, ktorý zároveň môže byť v tom lepšom prípade právnik alebo stavbár, v tom horšom napr. predavačka v kvetinárstve, alebo inštalatér opravujúci plynové kotle. Takéto osoby väčšinou nežijú z realitnej činnosti. Majú iný biznis a túto prácu považujú ako príležitostné privyrobenie. Väčšinou nemajú ani vlastnú webovú stránku, využívajú len bezplatné inzertné realitné servery.

Taktiež sa nájdu výnimky, väčšinou z radu priekupníkov –„špekulantov“, ktorí sa zúčastňujú napríklad dražieb a disponujú dostatočnou hotovosťou . Tu aspoň jedna dobrá správa je, že títo priekupníci vedia čo robia, poznajú zákony a väčšinou sú dostatočne zbehlí.

No ale vráťme sa k našim obývačkovým realitkám a kvalite ich služieb. Budete asi so mnou súhlasiť, že jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu služieb, je aj prax, inými slovami množstvo predaných alebo prenajatých nehnuteľností. A v tomto momente sa dostávame na kameň úrazu. Chýba prax, množstvo zrealizovaných obchodných prípadov je tak malé, že zďaleka nepostačuje na získanie rutiny. Každý prípad je individuálny a klienti majú rozličné požiadavky.

Dám ďalšie absurdné prirovnanie. Murujete. Murujete stenu niekde u vás na chalupe. Pomáha vám skúsený murár. V podstate na tom nie je nič ťažké. Ide vám to dobre, ale kým vymurujete vy 1m2 tak murár stihne vymurovať 5 m2. Navyše sa vám vyskytne problém, že ste jednu dali napr. nakrivo a vo vodováhe na vrchole vymurovanej steny márne hľadáte vzduchovú bublinku v strede rysiek. Čiže o kvalite služby sa pri týchto obývačkových realiťákoch nedá hovoriť. A dovolím si povedať, že sa dokonca nedá hovoriť ani o službách. Prirovnal by som ich ku kardiochirurgovi bez prvej atestačnej skúšky a navyše s Parkinsonom. Viete si predstaviť ako by operoval? A keďže sa bavíme o jedno- dvoj člennom „maklérskom tíme“, tak sa nemá ani na koho obrátiť.

Podľa môjho názoru je to škodná v oboch revíroch. Tak v revíre klientov ako aj v revíre realitných kancelárií. Klientom neposkytnú primerané služby, ani bezpečnosť a istotu . Ostatným realitným kanceláriám robia zlé meno, šíria negatívne referencie a v neposlednom rade ukrajujú kúsky už z aj tak malého a vyschnutého koláča, akým je realitný trh v súčasnosti.

Druhou výnimkou z tejto kategórie po priekupníkoch sú „vlci samotári“, väčšinou vekovo starší makléri, ktorí v predchádzajúcom období pôsobili v úspešných realitných kanceláriách a rozhodli sa žiť menej hektickým spôsobom života bez naháňania. Oddelia sa od svojej domovskej realitnej kancelárie a ťažia zo svojich kontaktov a referencií z minulosti. Na skromnejšie prežitie im to postačuje.

Nabudúce môj názor na stredné, veľké realitné kancelárie.

Ďalší diel blogu na tomto mieste v utorok 15.1.