Slovensko potrebuje cieľ pre energetickú efektívnosť

Slovenská vláda sa však ešte predtým vyjadrila na adresu politického balíčka pomerne kriticky. Áno, treba vyjasniť úlohu jednotlivých štátov pri plnení klimatických a energetických cieľov (burden sharing). Myslíme si však, že pre Slovensko je podstatne dôležitejšie, aby Európa mala záväzný a ambiciózny cieľ energetickej efektívnosti než detaily jeho plnenia. Prečo?

Podobne ako ktorákoľvek iná krajina EÚ, máme len obmedzené možnosti ovplyvniť ceny energií. Nemáme totiž vlastné zdroje, sme závislí od ich dovozu prevažne z Ruska a využiteľné zásoby bridlicového plynu v Európe sú zanedbateľné. Navyše, konkurencieschopnosť ovplyvňujú náklady na energie, a tie sú nie len faktorom ceny, ale aj spotrebovaného množstva energie. Práve s vysokou spotrebou energie súvisí aj to, že napriek značnému pokroku v ostatných rokoch, naša ekonomika stále trpí vysokou energetickou náročnosťou (spotreba energie v pomere k HDP). Napokon, energetickú bezpečnosť Slovenska môže diverzifikácia zdrojov a zvyšovanie skladovacích kapacít zlepšiť iba čiastočne.

Vieme tiež, že ľudia a verejné inštitúcie na Slovensku platia vo všeobecnosti príliš veľa za využívanie svojich energeticky nehospodárnych nehnuteľností. Odhaduje sa dokonca, že až 16% slovenských domácností možno označiť za energeticky chudobné. Nemôžu si dovoliť udržiavať vo svojich príbytkoch primerané teplo.  

Energetická efektívnosť (a zníženie spotreby energie) je odpoveďou na všetky tieto výzvy.

Vieme, že v takmer každej budove na Slovensku sa dá znížiť spotreba energie o 60%. To predstavuje 25% z celkovej konečnej spotreby energie na Slovensku. Budovy sú pritom takmer výlučne vykurované zemným plynom. Predstaviť si vplyv takéhoto zníženia spotreby energie na energetickú bezpečnosť a energetickú náročnosť našej ekonomiky nie je ťažké. A to sú len budovy!

V rozpore s vyjadreniami niektorých politikov nepredstavuje plnenie cieľa energetickej efektívnosti nezvládnuteľnú záťaž pre verejné rozpočty. Iste, existujú zlyhania trhu, ako je nedostatočná pozornosť venovaná energetickej efektívnosti zo strany súkromných subjektov alebo obmedzený prístup k dlhodobému financovaniu. Ale investície do energetickej efektívnosti majú zároveň veľmi dobrú a istú návratnosť. Úlohou vlády je preto z verejných rozpočtov pomôcť prekonať zlyhania trhu a aktivovať súkromné investície v tejto oblasti. Nie financovať jej zvyšovanie v neprimeranom rozsahu.

Navyše, takéto verejné investície majú tiež svoju návratnosť. Konzervatívne odhady založené na českých štúdiách hovoria, že 100 miliónov € investovaných do zvyšovania energetickej hospodárnosti budov na Slovensku prináša 2000 nových pracovných príležitostí, dodatočné príjmy štátneho rozpočtu vo výške 30 miliónov € a zvýšenie HDP o 85 miliónov €. Na vyvolanie takéhoto objemu investícii do budov je pritom potrebné z verejných rozpočtov vynaložiť 10 – 30 miliónov €. To je slušný pomer cena / výkon pre každú vládu, ktorá sa zodpovedne stavia k deficitu a zadlženosti.

Odkiaľ môže vláda zobrať tieto základné zdroje? Ideálne sú štrukturálne fondy a zdroje európskych bánk (EIB, EBRD). Tie však budú na projekty energetickej efektívnosti dostupné iba vtedy, ak táto téma bude politickou prioritou EÚ.  

A sme opäť na začiatku. Slovensko potrebuje zvyšovať svoju energetickú efektívnosť, aby posilnilo svoju konkurencieschopnosť, energetickú bezpečnosť a ekonomickú aktivitu, vrátane vytvorenia pracovných príležitostí. Rozhýbať investície do tejto oblasti si vyžaduje aj verejné financie, ideálne mimo nášho štátneho rozpočtu. Ich dostupnosť je však závislá od prijatia ambiciózneho a záväzného európskeho cieľa energetickej efektívnosti pre rok 2030.

Snáď preto môžeme rátať s tým, že slovenská vláda na júnovom summite Rady Európy podporí prijatie takéhoto cieľa. A bude tak nasledovať pozíciu Nemecka, ale aj príklad našich poslancov v Európskom parlamente, ktorí nedávno za veľmi ambiciózny návrh klimaticko-energetického balíčka pre rok 2030 hlasovali.

Častým argumentom politikov je, že environmentálne ciele sú prekážkou hospodárskeho rastu. Aj v prípade energetickej efektívnosti neraz počuť otázku „kto to zaplatí?“

HDP a spotreba energie

Skutočnosť je však iná, uvedené vyjadrenia sú mýtus. Aj Slovensko zažíva hospodársky rast a pritom dokázalo znížiť spotrebu energie aj emisie CO2. Zatiaľ čo HDP v rokoch 2001 – 2011 vzrástol o viac ako 50% (v stálych cenách roku 2005), hrubá domáca spotreba energie v rovnakom období klesla o približne 12%.

Autor je člen predstavenstva SKGBC