Developeri, realitky a banky dúfajú, že sa situácia skoro otočí k lepšiemu. Tieto prognózy vychádzajú z toho, že je tu, nie zanedbateľný, zadržaný dopyt. Že existuje pomerne veľa ľudí, ktorí peniaze majú, ale čakajú na výhodnejšie nižšie ceny. A až zistia, že to tak nebude, začnú aj tak nakupovať. Ja tomuto scenáru neverím, tvrdí v rozhovore pre Stavebné fórum Jiří Pácal, šéf česko-švajčiarskej investičnej spoločnosti Central Europe Holding. 

Argumentuje najmä slabším demografickým potenciálom ľudí vo veku 25 až 32 rokov, odchodom drobných investorov z trhu a zmenou myslenia mladých generácií, pre ktoré už nebude kúpa bytu cez hypotéku „in“ v dôsledku väčšej neistoty na trhu práce.  

Na rezidenčnom trhu v Prahe existujú podľa neho dva svety: virtuálny a reálny. „Ten prvý vytvára ponuka developerov a realitných kancelárií. Ten druhý je možné nájsť na katastri, kam my si na rozdiel od iných zájdeme. Takže vieme, za koľko sa skutočne predáva. A upozorňujem vás, že tie rozdiely sú dramatické. Existujú bytové projekty v Prahe, ktoré deklarujú ceny okolo 180-tisíc Kč/m2, ale predávajú sa ani nie za 100-tisíc.“

Bude sa musieť stavať za ceny, ktoré je trh ochotný akceptovať. Vo väčších pražských projektoch v bežnej lokalite to znamená 35-40-tisíc korún, menšie objekty v lepších lokalitách môžu dosiahnuť 70-80-tisíc korún. „Veľa projektov je ekonomickým nezmyslom kvôli cene pozemku. Niekde sa premietajú do konečnej ceny za m2 sumou 20-tisíc korún. Developeri sa musia začať správať racionálne. To ale podľa mňa mnohí z nich nezvládnu.“

Podľa neho nejde len o nákupy predražených pozemkov, ale i iné náklady. „Nie je tak ďaleko doba, kedy sa developer s bankami preťahoval o manažérov, utrácalo sa veľa a za nezmysly. Preto ten plač nad súčasnými požiadavkami bánk na vlastný kapitál. Kam developerom zmizli peniaze z lepších časov? Trochu neslušne: prežrali sa.“  

Investično-poradenská spoločnosť Central Europe Holding by podľa vyjadrenia jej šéfa rada nakupovala, ale nie je čo. Na pražskom trhu je dnes 60 – 80 činžových domov, ale za nezmyselné ceny, umožňujúce ročné výnosy okolo 1-2 %. Predávajúci sú zvyčajne cudzinci, väčšinou Taliani, ktorí už český trh nepovažujú za príliš atraktívny a chceli by odísť. Ale netlačí ich akútna potreba predávať a tak ceny držia na predkrízovej úrovni. Za tie nakupujú len tí, ktorí majú hrôzu z inflácie.