30.3.201616:00
Názor | Starovekej zásady „divide et impera“ sa v našom malom mocnárstve zjavne držia v menšej či väčšej miere všetky vlády. Mohla by sa pokojne stať jedným z článkov slovenskej ústavy. A netýka sa zďaleka iba svojho pôvodného významu rozdeľovania území či potenciálnych protivníkov. V prenesenom zmysle a oveľa intenzívnejšie sa u nás uplatňuje pri rozdeľovaní národného majetku, ministerstiev, štátnych zákaziek či eurofondov.
Blog Borisa Hrbáňa
Živé mesto, jeho udržateľný rozvoj, urbánne prostredie, bývanie. Ľudia a komunity. To sú témy, ktoré ma zaujímajú. Z pohľadu architekta, profesionála v oblasti developmentu a Bratislavčana.
Prečítajte si aj ďalšie blogposty.
A týka sa žiaľ aj toho, akým spôsobom je u nás financovaná samospráva. Ak sa teda financovaním dá nazvať udržiavanie obcí a miest v trvalom stave finančnej podvýživy s občasnou vládnou infúziou pre tie vyvolené alebo aktuálne niečím postihnuté.
Väčšina z nás si už ani nepamätá, kedy Bratislava naposledy zažívala taký boom renovácie ciest ako túto jar. Deje sa to síce spôsobom, ktorý pripomína dávne časy, keď sa horlivo opravovali vybrané trasy pred prvomájovými sprievodmi, zjazdmi komunistickej strany, alebo dôležitou štátnou návštevou, ale aj tak si mnohí povieme: konečne a vďaka.
Hlavné mesto totiž blahosklonne dostalo na opravu ciest od vlády dotáciu. Aby sme ako krajina neostali v hanbe, keď sa počas slovenského predsedníctva EÚ budú po bratislavských cestách preháňať limuzíny s predstaviteľmi európskych krajín a na uliciach a námestiach sa bude pohybovať väčšie množstvo novinárov a zahraničných návštevníkov. Tých darovaných 15 miliónov však v dlhodobo zanedbanom stave, v akom sa cesty (nielen) v Bratislave nachádzajú, zmizne ako kvapka vody v piesku.
Ako vodič mám určite radosť, že sa konečne aspoň niekoľko hlavných ciest začne podobať na cesty, ako ich poznáme napríklad z Viedne. Aj ako chodec sa teším, že aspoň po tých najdôležitejších námestiach sa bude dať prejsť bez rizika vytknutého členku. Ale ako občanovi mesta Bratislava sa mi zdá zvrátené, že mám byť vďačný za niečo, čo tomuto mestu a podobne všetkým ostatným mestám a obciam na Slovensku, vlastne prináleží.
Totiž, týchto pätnásť a desiatky ďalších miliónov, ktoré sa do samosprávnych rozpočtov dostanú zo štátnej pokladne ako rôzne dotácie, pomoci a dary, za ktoré treba prejaviť vďaku, sú vlastne peniaze, ktoré nepatria štátu, ale našim komunitám – obciam, mestám a krajom.
Podľa dostupných informácií transferoval náš štát v roku 2015 na kraje a obce 4,82 miliardy eur, čo predstavuje 37,2% z celkových daňových príjmov. Porovnajme to s Českou republikou, ktorej daňové príjmy na obyvateľa sú len o niečo vyššie ako u nás. Na kraje a obce tam štát vlani transferoval skoro polovicu celkových daňových príjmov, presne 49,3%.
Ak by sme na samosprávy presunuli rovnaký diel z daňových príjmov aj my, znamenalo by to v rozpočtoch našich obcí, miest a krajov o 1,56 miliardy eur ročne viac ako dnes. Teda o jeden a pol miliardy viac na cesty, chodníky, parky, na školy, škôlky, športoviská, na starostlivosť o seniorov, či rozvoj komunít...
Ak by sme túto sumu zjednodušene rozpočítali na komunity podľa počtu obyvateľov, tak by z nej na Bratislavu pripadlo asi 132 miliónov. Ročne. Namiesto tých 15 miliónov, ktoré mesto výnimočne a nesystémovo dostalo tento rok. Takže, ďakujeme. Za almužnu.
Na rozhraní mestských častí Rača a Vajnory onedlho vyrastie projekt STORE.TO, ktorý reflektuje na rastúci dopyt po dostupných skladových priestoroch na kraji hlavného mesta.